UO PDA
UČEBNÉ OSNOVY
VZDELÁVACIA OBLASŤ: PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ
PREDMET: PRÍRODOVEDA
ČASOVÁ DOTÁCIA: ŠKVP/POČET HODÍN ROČNE
1.ROČNÍK : 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
2.ROČNÍK : 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
3.ROČNÍK : 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
4.ROČNÍK : 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne
1. CHARAKTERISTIKA PREDMETU
Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu.
Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.
2. HLAVNÉ CIELE PREDMETU
Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k:
§ spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.
§ rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch.
§ rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne.
§ opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.
§ rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.
§ nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.
§ tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie.
§ uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.
§ poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.
3. PARCIÁLNE CIELE PREDMETU
Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia dieťaťa. Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám. Prvý a druhý ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov bežných situácií tak, aby:
§ sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy),
§ sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie),
§ sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov),
§ vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo),
§ sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie),
§ sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym druhým ja – využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia),
§ si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou),
§ dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie).
Tretí a najmä štvrtý ročník sú v Prírodovede zamerané obsahovo a činnostne tak, aby bolo možné dosiahnuť rozvoj kognitívnych schopností, ktoré sú uvedené v zátvorkách.
Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľne spája rozvoj poznatkového systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo vzdelávacom procese tak, aby
ü si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú bežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť flexibilnejšieho používania pojmov) – napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet – ako spolu súvisia a prečo,...
ü si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti (s čím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) – napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba,...
ü si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej komunikácie (s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živočíchov, ...
ü si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravinové reťazce, ekosystematické vzťahy,...
ü si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (s čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) – napríklad pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť, ...
Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí. Učiteľ svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje dieťaťa. U dieťaťa sa tak v postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky:
Ø Dieťa dokáže vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa najmä motiváciou k poznávaniu).
Ø Dieťa chápe význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie (prejaví sa najmä dokonalejším chápaním vedeckej práce).
Ø Dieťa citlivo pristupuje k živej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k živým organizmom).
Ø Dieťa vie, že každá skutočnosť je vysvetliteľná (prejaví sa najmä ústupom fantázie a preferenciou logických princípov myslenia).
Ø Dieťa dokáže meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou (prejaví sa najmä rozvážnosťou a zdravým úsudkom v diskusiách).
Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov a rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným.
4. ŠPECIFIKÁCIA VZDELÁVACIEHO OBSAHU
Vzhľadom na špecifiká prírodovedného vzdelávania je predmet prírodoveda zameraný predovšetkým na rozvoj kognitívnych, informačných a čiastočne sociálnych kompetencií. Pri rozvoji kognitívnych kompetencií je dieťa vedené k špecifickému spracovávaniu informácií získaných vlastným pozorovaním a skúmaním, rozvíjajú sa objavné (induktívne) spôsoby poznávania. Pri rozvoji informačných kompetencií ide predovšetkým o rozvoj detskej schopnosti vyhľadávať informácie v rôznorodých zdrojoch a posudzovať ich využiteľnosť pre pochopenie skúmaného javu ako aj ich mieru objektivity poskytovaných údajov. Pri rozvoji sociálnych kompetencií ide predovšetkým o rozvoj konštruktívneho dialógu zameraného na modifikáciu aktuálne platných predstáv detí o skúmaných javoch.
Vzdelávací obsah je konštruovaný tak, aby si deti postupne systematizovali poznatky o prírode, ktoré nadobudli spontánnym učením, pričom najskôr sa sústreďujú na opis pozorovaných skutočností, rozvíjajú si pozorovacie, kategorizačné schopnosti a neskôr sa sústreďujú na rozširovanie poznania tým, že sa snažia skúmať principiálne fungovanie vybraných prírodných javov. Rozvíjajú sa schopnosti potrebné pre objektívne skúmanie sveta a vyhľadávanie informácií v rôznych druhoch sekundárnych zdrojov. Uvedené spôsobilosti a kompetencie sa rozvíjajú pri nadobúdaní a modifikácii vybraných pojmov a najmä pri modifikácii komplexnejších predstáv, ktoré sú špecifikované obsahovým štandardom v jednotlivých témach.
Prírodovedné vzdelávanie je základom pre kvalitný rozvoj ekologických poznatkov, environmentálnych súvislostí, ako aj pre kvalitný rozvoj kladného postoja k vlastnému zdraviu a zdravému životnému štýlu. Keďže ide o rozvoj postojov a poznatkov vytvorených na základe tvorby súvislostí medzi vedomosťami, nie je vhodné ich rozvíjať osobitnými aktivitami, ich rozvoj je súčasťou špecifického prístupu k prírodovednému vyučovaniu. Ich zmysluplný rozvoj je zabezpečený špecifikáciou výkonového štandardu, ktorý sústreďuje žiakov na tvorbu súvislostí medzi nadobúdanými poznatkami.
5. RÁMCOVÝ UČEBNÝ PLÁN VZDELÁVACEJ OBLASTI PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Počet hodín
1.ročník
Počet hodín
2.ročník
Počet hodín
3.ročník
Počet hodín
4.ročník
SPOLU
PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ
Prírodoveda
1
1
1
2
5
Vlastiveda
0
1
1
1
3
6. METÓDY A FORMY PRÁCE
Budeme využívať v predmete prírodoveda vyučovacie metódy:
- priameho prenosu poznatkov (živé rozprávanie, opis spojený s pozorovaním, vysvetľovanie, besedu – dialogickú metódu, didaktické hry a metódu otázok a odpovedí)
- sprostredkovaného prenosu poznatkov (pozorovanie prírodnín, pokus, demonštrácia)
- práce s textom ( práca s učebnicou, s pracovným zošitom a ďalšou literatúrou)
- a iné aktivizujúce metódy (pojmová mapa, brainstorming atď.)
V edukačnom procese prírodovedy by sa mala využívať nielen základná organizačná forma vyučovacia hodina, ale aj exkurzia, vychádzka. Vyučovanie prírodovedy by malo byť zážitkovým vyučovaním.
7. HODNOTENIE PREDMETU:
Žiak bude v priebehu školského roka klasifikovaný a hodnotený v znení zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle platného metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy; metodickými usmerneniami ústredného metodického združenia 1. stupňa v základnej škole. Prírodovedu v vo všetkých ročníkoch klasifikujeme.
Podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno – vzdelávacích výsledkov budeme získavať týmito metódami, formami a prostriedkami:
- sústavným pozorovaním žiaka
- sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie
- rôznymi druhmi skúšok ( ústne, písomné, grafické, použitím testov, tvorbou projektov a pod.)
- analýzou výsledkov rôznych činností žiaka
- konzultáciami podľa potreby rozhovormi so žiakom a jeho zástupcami,
O výsledkoch hodnotenia a klasifikácie žiaka budem zákonných zástupcov žiaka pravidelne informovať žiackej knižky.
8. UČEBNÉ ZDROJE:
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:
Prírodoveda pre 1. ročník ZŠ (podľa novej školskej reformy)
a ďalšie odborné publikácie k daným témam prírodovedy, encyklopédie, detské časopisy, atlasy, webové stránky s témami prírodovedy (www.zborovna.sk), materiálno-technické a didaktické prostriedky, ktoré má škola k dispozícii.
Prírodoveda pre 2. ročník ZŠ (podľa novej školskej reformy)
a ďalšie odborné publikácie k daným témam prírodovedy, encyklopédie, webové stránky s témami prírodovedy (www.zborovna.sk), materiálno-technické a didaktické prostriedky, ktoré má škola k dispozícii.
Prírodoveda pre 3. ročník ZŠ (podľa novej školskej reformy)
a ďalšie odborné publikácie k daným témam prírodovedy, encyklopédie, detské časopisy, atlasy, webové stránky s témami prírodovedy (www.zborovna.sk), materiálno-technické a didaktické prostriedky, ktoré má škola k dispozícii.
Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ (podľa novej školskej reformy)
a ďalšie odborné publikácie k daným témam prírodovedy, encyklopédie, detské časopisy, atlasy, webové stránky s témami prírodovedy (www.zborovna.sk), materiálno-technické a didaktické prostriedky, ktoré má škola k dispozícii.
OBSAH VZDELÁVANIA – 1. ROČNÍK
Časová dotácia v 1.ročníku :1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
Obsah učebného predmetu v 1.ročníku je rozdelený do týchto tematických celkov:
1. Zmeny v prírode – 4 h
2. Osobná hygiena a psychohygiena – 7 h
3. Plynutie času – 4 h
4. Zvieratá – 4 h
5. Rodina – 3 h
6. Voda – 4 h
7. Rastliny a semená – 3 h
8. Hmota – 3 h
32 h + 1 h opakovanie
1.ROČNÍK
TEM.
CEL.
TÉMA
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
PRIER.
TÉMY
V PRÍRODE 4 h
Cyklus stromu
Druhy stromov, listy stromov
Na základe listov porovnávanie stromov
Porovnať listy jednotlivých stromov
Na základe listov poznať druhy stromov
OZO
ENV
Projekt
Prečo padá list zo stromu
Kalendár prírody
Ročné obdobie, mesiace v roku, charakteristiky počasia poľné plodiny, ovocie a zelenina
Vedieť si zaznamenávať počasie podľa znakov: vietor, dážď, slnečno
Uviesť ako sa menia ročné obdobia
Uviesť ako sa mení počasie v jednotlivých mesiacoch v roku
Rozpoznať druhy ovocia a zeleniny
OZO
OSR
TBZ
ENV
MDV
OSOBNÁ HYGIENA A PSYCHOHYGIENA
7 h
Denný poriadok žiaka
Projekt Zostavenie jedálneho lístka na týždeň
Pravidelné stravovanie , striedanie práce a odpočinku, správne stolovanie
Poznať pravidlá pravidelného stravovania
Vysvetliť dôvody striedania práce a odpočinku
Uviesť príklady správneho a nesprávneho stolovania
OZO
OSR
TBZ
MUV
Čistota tela
Hygiena človeka, zásady
Vedieť správne použiť zubnú kefku
Vysvetliť význam osobnej hygieny
OZO
ENV
Zdravá výživa
Projekt
Potraviny, ktoré človeku škodia
Potraviny dôležité pre zdravie
Príprava zeleninového šalátu
Zásady zdravej výživy
Uviesť príklady potravín, ktoré sú zdravé pre človeka a ktoré nie, porovnať ich
ENV
OZO
TBZ
PLYNUTIE ČASU
4 h
Čas a jeho trvanie
Projekt príprava presýpacích hodín
Objektívny a subjektívny čas
Vysvetliť plynutie času
Porovnať objektívny a subjektívny čas
Zoradiť obrázky podľa plynutia času
( rastlina človek, zviera)
OZO
TBZ
Hodiny
Poznať celé hodiny
ZVIERATÁ
4 h
Voľne žijúce zvieratá
Pracovať s encyklopédiou
MDV
TBZ
Domáce zvieratá
Diskutovať na tému ako sa pohybujú zvieratá
OZO
MDV
Domáce vtáky
Klasifikovať domáce zvieratá podľa znakov
MDV
TBZ
RODINA
3 h
Moja rodina
Členovia rodiny
Vymenovať členov rodiny
OSR MUV
VODA
4 h
Voda a rastliny
Rastliny v zime
Porozprávať ako sa treba starať o rastliny v zime
ENV
OZO
Voda a človek
Vysvetliť prečo musíme dodržiavať pitný režim
Diskutovať, čo sa stane s vodou, ktorú pijeme?
ENV
OZO
RASTLINY
A SEMENÁ
4 h
Semeno
Projekt je to semeno
Záhadné semená
Vedieť zasadiť semeno
Opísať pri pozorovaní ako klíči semeno
MDV
TBZ
HMOTA
4 h
Ľudia a veci
Projekt Je to hmota
Je vzduch hmota?
Ručná a strojová výroba
Materiály na výrobu
Vlastnosti hmoty
Na základe zmyslových vnemov určiť rôzne druhy hmoty
MDV
TBZ
OBSAH VZDELÁVANIA - 2. ROČNÍK
Časová dotácia v 2.ročníku :1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
Obsah učebného predmetu v 2.ročníku je rozdelený do týchto tematických celkov:
1. Hmota
2. Zelenina a ovocie
3. U lekára
4. Práca a odpočinok
5. Voda
6. Cyklus stromu
7. Rastliny a semená
2.ROČNÍK
Temat.
celok
TÉMA
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
PRIEREZOVÉ TÉMY
HMOTA ( 9 H )
Jeseň a vzduch
Vietor je pohyb vzduchu
Vzduch je hmota
Pripraviť experiment, ktorým sa dokáže, že vzduch je hmota
Opísať, čím je zaujímavý vietor na jeseň a porovnať ho s vetrom v iných roč. obdobiach
ENV
chápe potrebu životného prostredia
OZO
uvedomiť si potrebu čistého vzduchu
Ako dlho trvá stavba domu?
Rozprávka o troch prasiatkach z hľadiska technológie stavby
Stavba, remeselníci, stavebný materiál, stavebné stroje, stavebné náradie
Vymodelovať domček podľa rozprávky
Postaviť múrik alebo domček zo skladačky
ENV
ochrana živ. prostredia
poznávať negatívne vplyvy urbanizácie na živ. prostredie
OZO
bezpečie domova BOZ
ZELENINA A OVOCIE
( 4 H )
Ovocie, čo ukrýva plod?
Plod, semeno
Kôstkovice, bobule, malvice, konzervácia ovocia
Vedieť roztriediť ovocie podľa semien
Schematicky zakresliť zloženie plodu, Vytvoriť pojmovú mapu: plody, zelenina, ovocie
OSR
rozvíjať svoje schopnosti v rôznych spôsoboch učenia sa
OZO
Zelenina
Semená a plody
Zelenina koreňová, listová, plodová
Uskladňovanie zeleniny
Pozorovať a zapisovať zmenu plodu semena počas štyroch týždňov, urobiť závery z pozorov.
Roztriediť zeleninu podľa znakov
OSR
OZO
dôležitosť, použitie a spracovanie zeleniny
U LEKÁRA
( 4 H )
Úraz a choroba
Úraz, choroba, lekárnička
Rozpoznať rozdiely a súvislosti v pojmoch úraz a choroba, Vymenovať úrazy a choroby
Poznať základný obsah lekárničky
DOV, OSR
OZO
viesť k bezpečnému správaniu ako prevencii pred úrazom
U lekára
Teplomer, lekár
Opísať návštevu u lekára
Zmerať teplotu teplomerom
OSR
dokázať poskytnúť pomoc, privolať pomoc
Teplomer
Druhy teplomerov
Vedieť odmerať teplotu vody
Zostrojiť teplomer
Lekári- špecialisti
Očný, ušný, krčný, zubný
Diskutovať o lekárskej ambulancii
Vyhľadať informácie v odbornej literatúre a na internete
Chrup
Detský a dospelý chrup, príčina kazov,
Ústna dutina
Opísať správne čistenie ústnej dutiny
Správna životospráva
Projekt: navrhnúť detské ihrisko
Správne hygienické návyky, spánok, pohyb na čerstvom vzduchu
Osvojiť si správne hygienické návyky
OZO
správna životospráva
TBZ
PRÁC A
ODPOČ.
( 1 H )
Práca a zábava
Projekt: zostrojenie kalendára
Kam pôjdem na prázdniny
Ako využívam svoj voľný čas
Pracovné dni, dni pracovného pokoja,
Dovolenka, prázdniny
Kalendár, voľný čas
Vedieť sa orientovať v kalendári
TBZ
vedieť prezentovať svoju prácu
VODA
( 5 H )
Voda
Farba, chuť a vôňa vody
Užitočnosť a škodlivosť vody
Pripraviť experiment akú chuť má voda?
Pripraviť experiment čo sa vo vode rozpustí, čo sa nerozpustí
OSR
ENV
dôležitosť vody
Voda a jej znečistenie
Projekt zdravá voda
Uviesť návrh ako zabrániť znečisteniu vody
CYKLUS STROMU
( 3 H )
V parku
Ihličnaté a listnaté stromy
Navrhnúť riešenie na ochranu parku
Rozoznať ihličnaté a listnaté stromy
Určovať stromy podľa atlasu rastlín
ENV
ochrana prírody
MDV
selektívne využíva mediálne formy zisťovania informácií.
V lese
Rastliny a živočíchy v lese, význam lesa pre človeka
Diskutovať, čo nám dáva les, ako sa máme správať v lese
ENV- viesť k ochrane život. prostredia , ochrane a pomoci zvieratám
Rastliny v lese a parku
Podmienky pre rast rastlín
Zdôvodniť či, potrebujú rastliny vodu a vzduch?
Vyhľadať informácie z encyklopédie alebo z internetu
Pripraviť prezentáciu záverov dlhodobých pozorovaní a experimentov v elektronickej podobe alebo vo forme plagátu
ENV
poznávať rastliny z okolia školy a chrániť ich. Viesť jednoduchými činnosťami k ochrane životného prostredia
OSR
RASTLINY A SEMENÁ
( 7 H )
Živá a neživá príroda
Prvky živej a neživej prírody
Časti rastliny
Zakresliť rastlinu a jej časti
Pozorovať a zapísať dlhodobý rast rastliny
ENV
poznať spôsoby využívania alternatívnych zdrojov energie
Rastliny v mojom okolí
Projekt
Kde sa stratili listy spadnuté zo stromov?
Prečo nerastú rastliny pod mohutnými stromami?
Poznať vybrané rastliny vo svojom okolí
Určiť rastliny podľa atlasu rastlín
Vyhľadať informácie v odbornej literatúre alebo na internete
Pripraviť prezentáciu záverov dlhodobých pozorovaní a experimentov v elektronickej podobe alebo vo forme plagátu
TBZ
vedieť prezentovať svoju prácu
ENV
poznávať rastliny z okolia školy a chrániť ich. Viesť jednoduchými činnosťami k ochrane
POŽIADAVKY NA VÝSTUP PRE 2. ROČNÍK
Opísať zmeny v priebehu roka, ročné obdobie. Vedieť sa orientovať v kalendári. Porovnať ročné obdobia podľa teploty vzduchu, spôsobu obliekania, činnosti žiakov. Pripraviť experiment, ktorým dokáže, že vzduch je hmota, zaznamenávať teplotu vzduchu. Na základe záznamov zo sledovania počasia v priebehu jedného týždňa vyhodnotiť zmeny počasia, zaznačiť do merania zvolenými znakmi zmeny oblakov, zmeny oblohy.
Rozoznať stromy listnaté a ihličnaté podľa základných charakteristík. Poznať základné kvety, rastúce v okolí školy a v obci, v parku , na lúke.
Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny stromy, vedieť ich porovnať, v čom sa líšia podľa obrázkov popísať rastliny . Urobiť si atlas z fotografií alebo kresieb alebo listov stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť.
Vedieť polievať kvety voľne rastúce aj v kvetináčoch, mať svoj kvet – triedny.
Rozlíšiť ovocné stromy od iných stromov. Poznať základné druhy plodov a čím sa líšia.
Navrhnúť možnosti druhov zeleniny, ktoré je možné pestovať v danej oblasti, vypestovať zeleninu.
Navrhnúť možnosti ochrany lesov v parku, na školskom dvore, kvety a zvieratá v parku, spolužitie. Vytvoriť harmonogram ochrany, zapisovanie si údajov o stave počas roka.
Opísať v akých formách sa môže voda nachádzať v prírode.
Vysvetliť rozdiel medzi riekou a jazerom, poznať aká rieka tečie v okolí obce, pozorovanie oblakov, nakresliť rôzne druhy oblakov a akým počasím sa spájajú jednotlivé druhy oblakov.
Vysvetliť význam vody pre človeka, navrhnúť spôsoby ako chrániť vodu.
Pripraviť experiment, čo sa vo vode rozpustí, čo sa nerozpustí. Pripraviť návrhy ako chrániť vodu.
Pozorovať živočíchov v okolí školy, nakresliť ich, vedieť ich názvy, zistiť ako žijú , získať informácie z encyklopédie alebo internetu. Uviesť príklady ako využíva človek prírodu.
Vysvetliť, kedy už človek nevhodne využíva prírodu a začne ju ničiť. Navrhnúť spôsoby, ako viesť zdravý spôsob života, starať sa o seba.
Poznať návyky správnej životosprávy, vedieť sa správne obliecť podľa počasia, dávať si pozor na ceste, osvojiť si správne hygienické návyky. Opísať nebezpečné miesta, poznať v ktorých častiach školy, resp. cesty do školy alebo v obci sú nebezpečné miesta.
OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU - 3. ROČNÍK
Časová dotácia v 3. ročníku :1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
Obsah učebného predmetu v 3.ročníku je rozdelený do týchto tematických celkov:
1. Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch
2. Technika, technické objavy
3. Živé organizmy
Jednotlivé tematické celky sa zaoberajú týmito témami:
1. Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch
Počet hodín: 4
a) Triedenie a rozpoznávanie látok podľa ich vlastnosti
b) Zmeny vlastnosti látok
c) Voda – vlastnosti vody
d) Vzduch- čistota, pohyb vzduchu
2. Porovnávanie a meranie
Počet hodín: 13
a) Meranie objemu kvapalín podľa valca
b) Meranie hmotnosti
c) Fyzikálne veličiny. Hmotnosť, čas, objem, teplota, sila
d) Meranie fyzikálnych veličín meradlami, zápis do tabuliek
3. Technika, technické objavy
Počet hodín: 7
a) Technika okolo nás
b) Jednoduché stroje
c) Projekty: premiestňovanie nákladu
d) Ako Egypťania stavali pyramídy
e) Prevody ozubených kolies v domácnosti
f) Vytvor svetelný pútač pre....
g) Elektrická energia
4. Živé organizmy
Počet hodín: 9
a) Človek
b) Živočíchy
3.ROČNÍK
66 H
Tematický celok
Obsahový štandard
Výkonový štandard
Prierezové témy
Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch
Triedenie a rozpoznávanie látok podľa ich vlastnosti
Zmeny vlastnosti látok
Voda – vlastnosti vody
Vzduch- čistota, pohyb vzduchu
4 h
Porovnávanie a meranie
Meranie objemu kvapalín podľa valca
Meranie hmotnosti
Fyzikálne veličiny. Hmotnosť, čas, objem, teplota, sila
Meranie fyzikálnych veličín meradlami, zápis do tabuliek
13 h
Vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov
Meranie kvapalín, odmerný valec, filter na vodu, hmotnosť, fyzikálne veličiny, čas, teplota, sila
Medzinárodné jednotky fyzikálnych veličín.
Určiť vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov
Vedieť zdôvodniť zmeny vlastnosti látok -topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia
Odmerať objem kvapalín podľa odmerného valca.
Odmerať hmotnosť.
Odmerať teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom.
Odmerať teplotu ľudského tela lekárskym teplomerom.
Odmerať silu silomerom.
Zosumarizovať výsledky merania do tabuľky.
Pripraviť experiment na zistenie podmienok zmeny látok.
Porovnávať vlastnosti látok, sily, hmotnosti žiakov v triede.
Zostrojiť filter na čistenie vody.
Poznať jednotky objemu a hmotnosti.
Poznať meradlo času
Poznať jednotku teploty, rozumieť znamienku : + a – pri označovaní teploty
Uviesť tri príklady pôsobenia sily v našom živote.
Poznať meradlo sily, jej jednotku a značku.
Environmentálna výchova
Medzipredmetové vzťahy s matematikou
Osobnostný a sociálny rozvoj
Technika, technické objavy
Technika okolo nás
Jednoduché stroje
Projekty: premiestňovanie nákladu
Ako Egypťania stavali pyramídy
Prevody ozubených kolies v domácnosti
Vytvor svetelný pútač pre....
Elektrická energia
7 h
Páka , kladka, naklonená rovina, prevody ozubených kolies
Zdôvodniť význam techniky v našom živote.
Poznať princíp fungovania jednoduchých strojov.
Zostrojiť pri modelovaní funkčný model zariadení, ktoré obsahujú jednoduché stroje.
Vysvetliť význam elektrickej energie.
Zostaviť jednoduchý elektrický obvod.
Vyhľadávať informácie.
Dopravná výchova
Multikultúrna výchova
Environmentálna výchova
Živé organizmy Človek
Živočíchy
9 h
Hlavné vonkajšie časti ľudského tela Podmienky pre život človeka
Vonkajšie časti živočíchov, pohyb živočíchov podmienky života živočíchov,
Poznať pojmy, hlava, telo, atď...schematicky to znázorniť.
Vysvetliť vzťah človek, voda, vzduch, pôda.
Poznať vonkajšie časti živočíchov.
Ochrana života a zdravia
Výchova k manželstvu a rodičovstvu
POŽIADAVKY NA VÝSTUP PRE 3. ROČNÍK
Žiak vie:
v určiť vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov
v vedieť zdôvodniť zmeny vlastnosti látok: topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia
v odmerať objem kvapalín podľa odmerného valca
v odmerať hmotnosť
v odmerať teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom
v odmerať teplotu ľudského tela lekárskym teplomerom
v odmerať silu silomerom
v pracovať s tabuľkami a zosumarizovať výsledky merania do tabuľky
v pripraviť experiment na zistenie podmienok zmeny látok
v porovnávať vlastnosti látok, sily, hmotnosti žiakov v triede
v zostrojiť filter na čistenie vody
v poznať jednotky objemu a hmotnosti
v poznať meradlo času
v poznať jednotku teploty, rozumieť znamienku : + a – pri označovaní teploty
v uviesť tri príklady pôsobenia sily v našom živote
v poznať meradlo sily, jej jednotku a značku.
v zdôvodniť význam techniky v našom živote
v poznať princíp fungovania jednoduchých strojov
v zostrojiť pri modelovaní funkčný model zariadení, ktoré obsahujú jednoduché stroje
v vysvetliť význam elektrickej energie
v zostaviť jednoduchý elektrický obvod
v vyhľadávať informácie
v poznať pojmy, hlava, telo, atď...schematicky to znázorniť
v vysvetliť vzťah človek, voda, vzduch, pôda
v poznať vonkajšie časti živočíchov
ROČNÍK
4.
POČET HODÍN
66
TEM. CELOK
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
PRIEREZOVÉ TÉMY
ĽUDSKÉ TELO
/12H/
Potrava ako zdroj energie a stavebného materiálu pre obnovu organizmu
Potrava s rôznym obsahom výživných látok
Obezita
Vitamíny
Žiak vie jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a čo obsahuje potrava, ako a kde sa v organizme spracováva a na čo sa v organizme využíva. Žiak sa vo vysvetľovaní sústreďuje na objasnenie toho, že človek potrebuje energiu a stavebné látky na rast a obnovu organizmu. Žiak porovnáva človeka a jeho potrebu prijímať potravu s inými živočíchmi a aj rastlinami a zovšeobecňuje, že všetky živé organizmy potrebujú prijímať látky z prostredia a tiež do prostredia vylučujú látky, ktoré už nepotrebujú.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti- prezentácia
Jedy
Drogy
Žiak vie, že okrem toho, že poznáme zdravé potraviny obsahujúce živiny a vitamíny potrebné pre rast a obnovu organizmu a menej zdravé potraviny, poznáme aj potraviny, ktoré sú pre človeka jedovaté. Žiak vie, že jedovaté sú potraviny, ktoré obsahujú látky, ktoré spôsobujú poškodenie organizmu. Tie sa môžu vyskytovať v potrave prirodzene alebo sa tam vytvoria nevhodným skladovaním. Žiak vie uviesť príklady jedovatých rastlín a ich plodov, jedovatých húb, ale aj zle skladovaných potravín (huby uskladnené v nepriedušnom vrecku, plesnivý chlieb, hnilé jablko). Žiak vie, že niektoré látky sú jedmi vtedy, keď ich zjeme veľké množstvo, napríklad soľ, ale aj vitamíny, lieky v nadmernom množstve, kombinácie liekov alebo alkohol a iné drogy.
Ochrana života a zdravia -prevencia pred drogami
Proces dýchania
Žiak vie vymenovať základné prejavy dýchania človeka (dvíhanie a klesanie hrudníka, prúd vdychovaného a vydychovaného vzduchu, vydychovaná vodná para). Uvedené informácie zisťuje (prípadne si ich len overuje) skúmaním na ľudskom tele.
Dopravná výchova- cyklistika šport na posilnenie srdcovej činnosti
Súčinnosť dýchania a srdcovej činnosti
Žiak skúma, ako sa zrýchľuje dýchanie a zároveň aj srdcová činnosť pri zvyšovaní námahy. S pomocou učiteľa vytvára záver, že človek pri zvýšenej námahe rýchlejšie dýcha a aj srdce mu rýchlejšie bije. Pokúša sa o vysvetlenie na základe vedomostí a skúseností, ktoré o dýchaní žiak má. Žiak získava dodatočné informácie zo sekundárnych zdrojov.
Význam čistoty ovzdušia
Kašeľ
Kýchanie
Kvapôčková infekcia
Žiak vie vysvetliť, že so vzduchom sa do tela môžu dostať rôzne nečistoty a dokonca aj pôvodcovia rôznych ochorení, ktorí sú tak drobní, že nie sú viditeľní. Žiak vie, že väčšie množstvo týchto nečistôt sa zachytáva v nosovej dutine, z kadiaľ sa dostáva spolu s hlienom von. Žiak vie vysvetliť, ako sa prostredníctvom kýchania a kašľania dostávajú nečistoty von z dýchacieho systému.
Ochrana života a zdravia – beseda s lekárom
Funkcia reflexu
Význam reflexu pre život človeka
Nervová sústava a mozog
Žiak vie vysvetliť, že informácie z jednotlivých zmyslových orgánov sa pomocou nervovej sústavy dostávajú do mozgu, kde sú spoznávané, porovnávané, spracované, zapamätané. Žiak vie vysvetliť, ako funguje reflex a aký má pre človeka význam. Žiak vie opísať, ako vyzerá nervová sústava človeka a akú funkciu má mozog.
Srdce a jeho funkcia v tele človeka
Starostlivosť o srdce
Žiak vie, že srdce je tvorené svalom, je duté a má funkciu pumpy na krv. Vie, kde sa srdce v tele nachádza, aké je veľké a aký má tvar. Žiak vie, že srdcový sval nie je možné ovládať vôľou, ale je ho možné vytrénovať podobne, ako iné svaly v tele – aby bolo silné a zdravé. Vie vysvetliť, ako je možné rozvíjať srdcové svalstvo a vie vysvetliť, aký význam má silné a zdravé srdce pre človeka.
Funkcia a zloženie krvi
Červené krvinky
Biele krvinky
Krvné doštičky
Význam darcovstva krvi
Žiak vie, že všetky látky potrebné pre ľudský organizmus sú po tele rozvádzané krvou. Vie opísať základné zložky krvi a význam jednotlivých zložiek – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Žiak vie, že v krvi sa nachádza napríklad voda, cukor, soľ, vitamíny – t.j. rôzne látky, ktoré je potrebné dopraviť z miesta prijatia (resp. výroby) na miesto využitia (resp. vylúčenia). Žiak vie vysvetliť nebezpečenstvo úniku väčšieho množstva krvi z tela. Žiak vie vysvetliť význam darcovstva krvi.
Krvný obeh
Okysličovanie organizmu
Cievy – tepny a žily
Žiak vie vysvetliť, že krv prúdi po tele v cievach, vie cievny systém schematicky zaznačiť (v schéme nechýba srdce a cievny systém je uzatvorený). Vie, že cievy sú napojené na srdce, ktoré zabezpečuje to, aby krv cirkulovala po celom tele. Žiak vie, že krv sa cievami dostáva do pľúc, kde sa z nadychovaného vzduchu dostáva do krvi kyslík a ten je rozvádzaný po tele. Žiak vie, že kyslík sa v jednotlivých častiach tela spotrebováva a krv bez kyslíka sa znovu dostáva do pľúc, aby sa okysličila (naviazala na seba pri dýchaní kyslík).
Prejavy srdcovej činnosti
Srdcový tep
Krvný tlak
Zmeny srdcovej činnosti
Žiak vie, že srdcová činnosť sa prejavuje na tele merateľnými javmi – napríklad tepom a tlakom krvi. Žiak vie vysvetliť, čo je srdcový tep a čo je to tlak krvi. Žiak vie merať srdcový tep a vie vysvetliť význam merania krvného tlaku pri pravidelných prehliadkach u lekára. Žiak vie vysvetliť, prečo sa zvyšuje srdcový tep a krvný tlak zvyšovaním námahy.
Rozmnožovanie človeka
Rast a vývin
Vývin pred narodením
Vývin po narodení
Význam zdravej stravy pre vývin človeka
Žiak vie, že na splodenie nového potomka je potrebný dospelý muž a dospelá žena. Vie, že na rozmnožovanie má človek v tele rozmnožovaciu sústavu, pričom mužská sa od ženskej líši. Žiak vie vysvetliť, že po oplodnení ženy mužom sa dieťa vyvíja v tele matky. Vie, že proces vývinu dieťaťa pred narodením trvá 9 mesiacov. Žiak vie opísať, ako sa dieťa v tele matky vyvíja, ako je vyživované a ako významná je zdravá životospráva ženy v tomto období. Žiak vie vysvetliť, že vyvinuté dieťa žena porodí v nemocnici za asistencie lekárov. Žiak vie vysvetliť rozdiely medzi dospelým človekom, dieťaťom a novorodencom. Vie, že novorodenci sú na matke závislí a postupne sa vyvíjajú, rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváženú stravu a vyvážený pohyb.
Dopravná výchova
– ako sa správame k tehotným ženám v dopravných prostriedkoch
ŽIVOČÍCHY
/16H/
Životné prejavy organizmov
Podobnosti a rozdiely v živočíšnej ríši
Základ systematiky stavovcov: obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce
Žiak vie vysvetliť, čím sa živočíchy a rastliny vzájomne podobajú a čím sa vzájomne odlišujú. Medzi špecifikami živočíchov spomína aj získavanie potravy. Zároveň si žiak uvedomuje, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú a to nielen tvarom, ale najmä spôsobom života. Žiak vie, že živočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac podobajú (tvarom tela, spôsobom života) patria do tej istej skupiny živočíchov – napríklad obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce. Pozorovaním skupiny živočíchov vie žiak samostatne vytvoriť opisnú charakteristiku danej skupiny – vie živočíchy porovnať a zistiť, v ktorých znakoch sa zhodujú (sú si podobné). Informácie si vie vyhľadať v rôznych informačných zdrojoch a overiť si tak spôsob vlastného uvažovania.
Mediálna výchova
- výber vhodných textov na prácu pri projektoch
- práca s internetom
Plazy
Chladnokrvný živočích
Žiak vie opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch zástupcov (užovka, vretenica, jašterica), ktorí do danej skupiny patria. Živočíchy vie vizuálne rozpoznať. Chápe a vie jednoducho vysvetliť, čo to znamená, že plazy sú chladnokrvné (vysvetľuje, že plazy sú v chlade strnulé, lebo si nevedia vytvoriť vlastné teplo tak, ako to dokáže človek). Žiak dáva informácie do súvislosti s tým, kde je možné plazy najčastejšie nájsť (na skalách, múroch, chodníkoch, kde sa vyhrievajú).
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Vtáky
Žiak vie opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť). Vie opísať spôsob života daných živočíchov, uvedomuje si, že sa vzájomne odlišujú napríklad spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky). Zároveň vie, že všetky vtáky kladú vajcia a vie opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá starajú. Žiak vie, že rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych miestach a je ich možné rozpoznať aj podľa typu hniezda a podľa tvaru, veľkosti a sfarbenia vajec. Vie, že medzi vtáky patria aj nelietavé živočíchy, napríklad pštros a tučniak, ktoré majú perie a zobák tak, ako ostatné vtáky.
Živočíšne spoločenstvá
Žiak vie, že niektoré živočíchy žijú v skupinách a vie jednoducho vysvetliť význam tohto zhlukovania, napríklad na svorke vlkov, stáda koní a kŕdli lastovičiek. Žiak vie, že živočíchy sa môžu zhlukovať len v určitom čase a pre určitý účel alebo žijú v spoločenstvách celý život. Žiak vie, že k živočíchom patria aj drobné organizmy, napríklad hmyz. Tiež vie, že niektoré druhy hmyzu vytvárajú spoločenstvá, napríklad mravce a včely. Vie vysvetliť, aký význam má pre tieto živočíchy tvorba spoločenstiev.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Mravce ako spoločenský hmyz
Spôsob života spoločenstva
Žiak vie opísať spôsob života mravcov, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o organizačnej štruktúre mraveniska a o jednotlivých kastách mravcov. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre mravce prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života rôznych druhov mravcov v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch.
Včely ako spoločenský hmyz
Spôsob života spoločenstva
Žiak vie opísať spôsob života včiel, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o organizačnej štruktúre včelej rodiny – rozpoznáva matku, trúda a robotnicu. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre včely prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života včiel v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Úžitkové zvieratá:
Včely
Kravy
Ovce
Sliepky
Kone
Žiak vie, že človek získava potravu rôznym spôsobom – pestovaním úžitkových rastlín, chovom domácich zvierat, ale čiastočne aj zberom divo rastúcich rastlín a ich plodov a lovom divo žijúcich živočíchov (vie uviesť príklady). Žiak vie vysvetliť, aký úžitok človeku poskytuje chov nasledujúcich živočíchov: včely, kravy, ovce, sliepky, kone.
Žiak vie, ako sa vyrába med a vie jednoducho opísať, ako sa včelár stará o včely a ako od včiel získava med.
Žiak vie vysvetliť, ako sa z kravského mlieka vyrába syr a ako sa vyrába maslo. Žiak vie jednoducho vysvetliť, ako je potrebné sa starať o kravy, aby z nich mal človek úžitok.
Žiak vie vymenovať aj iné produkty, ktoré je možné chovom kráv získať.
Žiak vie vysvetliť, ako sa vyrába vlna a ako je potrebné sa starať o ovce, aby z nich mal človek úžitok. Vie jednoducho vysvetliť, ako sa z oviec získava vlna. Žiak vie vymenovať aj iné produkty, ktoré je možné chovom oviec získať.
Žiak vie, ako je možné dochovať vajcia a ako je potrebné sa starať o sliepky, aby z nich mal človek úžitok.
Žiak vie, aký úžitok poskytuje chov ťažných, športových a rekreačných koní. Žiak vie jednoducho vysvetliť, ako je potrebné sa o kone starať, aký priestor potrebujú pre život.
Dĺžka života, rast a vývin mláďat rôznych druhov živočíchov
Žiak vie, akého veku sa môže dožiť človek, kedy je považovaný za bábätko, kedy za dieťa, kedy za dospelého. Žiak bude vedieť, že živočíchy sa dožívajú rôzneho veku, niektoré žijú dlhšie ako človek a niektoré žijú kratšie až oveľa kratšie, napríklad len niekoľko dní. Vie, že živočíchy dospievajú rýchlejšie, čo sa prejavuje osamostatňovaním sa od svojich rodičov. Žiak vie o danej téme diskutovať, uvedomuje si, že je to podobné ako s rastlinami – aj tie žijú rôzne dlho a za svoj život sa snažia rozmnožiť.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Rôzne spôsoby zabezpečovania potravy
Žiak vie, akého veku sa môže dožiť človek, kedy je považovaný za bábätko, kedy za dieťa, kedy za dospelého. Žiak bude vedieť, že živočíchy sa dožívajú rôzneho veku, niektoré žijú dlhšie ako človek a niektoré žijú kratšie až oveľa kratšie, napríklad len niekoľko dní. Vie, že živočíchy dospievajú rýchlejšie, čo sa prejavuje osamostatňovaním sa od svojich rodičov. Žiak vie o danej téme diskutovať, uvedomuje si, že je to podobné ako s rastlinami – aj tie žijú rôzne dlho a za svoj život sa snažia rozmnožiť.
Bylinožravce
Charakteristika získavania potravy vybraných živočíšnych druhov
Žiak vie uviesť niekoľko príkladov živočíchov, ktoré sa živia rastlinnou potravou a vysvetliť, ako sa získavaniu tohto druhu potravy prispôsobujú. Vie, čím sa živia nasledovné druhy a prispôsobenie získavaniu potravy na nich vysvetlí: dážďovka zemná, slimák záhradný, mlynárik kapustný, včela medonosná, kapor obyčajný, hus domáca, zajac poľný, myš poľná, veverica obyčajná, srna hôrna, kôň a krava. Vysvetľovanie žiaka je jednoduché, napríklad: veverica sa živí rôznymi rastlinnými plodmi ako sú žalude, semená v šiškách a podobne. Preto má silné zuby, aby mohla získať semená aj z tvrdých obalov. Veverica si vytvára zásoby na zimu, preto musí nosiť väčšie množstvo semien, na čo jej slúžia lícne vaky.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Mäsožravce
Charakteristika získavania potravy vybraných živočíšnych druhov
Žiak dáva do súvislosti vonkajšiu stavbu živočícha, spôsob pohybu v prostredí a to, čím sa živí. Vie vysvetliť, že tie živočíchy, ktoré lovia iné musia byť rýchle a silné, musia sa vedieť dobre orientovať i maskovať v prostredí. Uvedomuje si, že niektoré živočíchy si na lov iných druhov vytvárajú rôzne zariadenia, či pasce (pavúk, mravcov). Žiak vie uviesť niekoľko príkladov živočíchov, ktoré sa živia živočíšnou potravou a vysvetliť, ako sa získavaniu tohto druhu potravy prispôsobujú. Informácie tohto typu získa o nasledujúcich druhoch: pavúk, kobylka, užovka, žaba, šťuka, sokol, vlk, líška, medveď, rys.
VODA
/6H/
Vodné živočíchy
Suchozemské živočíchy
Žiak vie, že voda je priestor pre život rôznych druhov živočíchov. Vie, že niektoré sú vodnými živočíchmi a iné, aj napriek tomu, že ich nájdeme len pri vode, sú suchozemské. Vie jednoducho vysvetliť rozdiel medzi vodnými a suchozemskými živočíchmi na základe poznatku o spôsobe dýchania živočíchov. Žiak vie zistiť z rôznych druhov sekundárnych zdrojov, ako dýchajú rôzne druhy živočíchov, ktoré môžeme nájsť pri vodných zdrojoch. Žiak vie, že v rôznych druhoch vodných zdrojov žijú rôzne druhy živočíchov.
Environment. výchova- ochrana živočíchov
Tečúca a stojatá voda
Prepojenie zdrojov vody
Spôsob života vybraných zástupcov živočíchov žijúcich v tečúcich vodách
Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi tečúcou a stojatou vodou. Vie vysvetliť putovanie vody od prameňa až po more. Žiak vie navrhnúť postup, ktorým by zistil, či je tečúca voda studenšia ako stojatá, resp. navrhovať realizáciu podobných výskumných aktivít. Cieleným pozorovaním zisťuje, aké rôzne vodné živočíchy je možné nájsť v potoku, pričom využíva poznatky o tom kde v potoku sa môžu živočíchy skrývať. Vie vymenovať niekoľko typických zástupcov vodných živočíchov typických pre slovenské potoky: pstruh, škľabka, rak, krivák, pijavica a opísať ich spôsob života v potoku. Uvedených zástupcov vie vizuálne rozpoznať a pomenovať rodovým menom.
Environment. výchova – ochrana vodných plôch pred vynášaním odpadu
Spôsob života vybraných zástupcov živočíchov žijúcich v stojatých vodách
Žiak vie vymenovať niekoľko špecifických zástupcov rýb žijúcich v stojatých vodách: kapor, šťuka, úhor, sumec. Žiak vie opísať ich spôsob života a vzájomne ich porovnať. Detailným pozorovaním rôznych druhov rýb vie zhodnotiť, ktoré znaky sú pre ryby spoločné a čím sa vzájomne odlišujú.
Spôsob života vybraných zástupcov živočíchov žijúcich v mori
Žiak vie, že živočíchy žijúce v mori by v sladkých vodách neprežili a naopak. Vie, že v moriach žije mnoho živočíchov, ktoré sú podobné tým, ktoré žijú v sladkých vodách, ale žijú tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách nežijú; porovnáva najmä ryby. Vie vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko typických zástupcov morských živočíchov (žralok, treska, losos, raja, morský koník, medúza, sépia, koraly) a vie stručne opísať ich spôsob života.
Vodný ekosystém –fauna - spôsoby viazania sa na vodné prostredie
Žiak vie vysvetliť, že pri vodnom zdroji môžeme okrem vodných živočíchov stretnúť aj tie, ktoré vo vode alebo pri vode hľadajú obživu alebo sa vo vode rozmnožujú, ale nedokážu pod vodu žiť. Vie uviesť príklady živočíchov z jednej aj druhej skupiny (skokan, mlok, potočník, potápnik, komár, vážka, korčuliarka, užovka, kačica, hus, labuť). Napríklad vie, že kačice, ktoré plávajú po vodnom zdroji sú suchozemské živočíchy, ktoré vo vodnom zdroji hľadajú potravu, samotné by pod vodou neprežili. Vie opísať spôsob života dvoch vybraných živočíchov – užovka obyčajná (suchozemský živočích) a skokan zelený (obojživelník).
Environment. výchova- chránené územia, ochrana prírody
Obojživelníky
Žiak vie, že okrem vodných a suchozemských živočíchov poznáme aj obojživelníky a vie vysvetliť, že obojživelník je živočích, ktorý určitý čas svojho života žije pod vodou a v dospelosti žije na súši. Vie opísať životný cyklus žaby a objasniť na ňom uvedený pojem „obojživelník“. Vizuálne rozpoznáva najznámejšie druhy obojživelníkov a pomenováva ich rodovými menami – skokan, ropucha, rosnička, mlok.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Vodný zdroj ako priestor pre rozmnožovanie
Žiak vie, že v blízkosti vodných zdrojov sa nachádzajú aj drobnejšie druhy živočíchov, ktoré potrebujú vodu pre rozmnožovanie Vie uviesť tri príklady: komára, vážku a potočníka. Pozná rozmnožovací cyklus uvedených druhov a uvedomuje si, že mláďatá (larvy) sa na svojich rodičov nepodobajú. Žiak si dáva získané informácie so súvislosti s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré má (napríklad prítomnosť veľkého množstva komárov pri vodných zdrojoch rôzneho druhu).
Vodný zdroj ako zdroj obživy
Žiak vie, že pre niektoré druhy živočíchov je voda zdrojom potravy, pričom sa pri vode a vo vode môžu živiť živočíšnou alebo rastlinnou potravou. Vie uviesť príklady živočíchov ((korčuliarka obyčajná, užovka obyčajná, kačica, hus, labuť), ktoré týmto spôsobom života žijú a vie opísať ako sa prispôsobujú životu pri vode.
Mikroorganizmy
Mikroorganizmy ako
pôvodcovia ochorení
Bunka ako stavebná jednotka organizmov
Žiak vie, že voda obsahuje aj živočíchy, ktoré sú voľným okom neviditeľné a môžu spôsobovať ochorenia, ak človek vodu z takéhoto zdroja vypije. Žiak vie, že viac takýchto druhov živočíchov sa nachádza v stojatých vodách ako v tečúcich vodách a môžu sa nachádzať aj v studniach, či prameňoch. Žiak vie, že prítomnosť týchto organizmov sa dá zistiť a po overení, že je zdroj vody pitný je možné vodu piť priamo z prameňa. Žiak vie, že živočíchy tohto druhu môžu byť zložené aj len z jednej bunky; žiak má vytvorenú prvotnú predstavu o tom, že organizmy sú zložené z buniek.
Ochrana života a zdravia pred znečistenými vodami
Vodný ekosystém – flóra
Riasy a sinice
Sinice ako pôvodcovia ochorení
Žiak vie, že okrem drobných živočíchov môže voda obsahovať aj rovnako drobné rastliny (zložené napríklad len z jednej bunky). Vo vodnom zdroji vie pozorovať, kde sa riasy vytvárajú a spája túto informáciu s vlastnou skúsenosťou s riasami prítomnými v rôznych vodných zdrojoch (napríklad prírodných bazénoch). Pozorovaním vie zistiť, že riasy sa netvoria v potokoch (v rýchlo tečúcich vodách), naopak, môžu sa vytvoriť v nádobách, v ktorých bola naliata studničná voda a boli vystavené teplu (poznatok dokáže zistiť experimentom, ktorý si s pomocou učiteľa sám navrhne). Žiak zovšeobecňuje, že riasy sa rozmnožujú v stojatých, dostatočne teplých vodách a z rôznych sekundárnych informačných zdrojov zisťuje, že premnoženie rias môže spôsobiť úhyn vodných živočíchov žijúcich v danom vodnom zdroji. Na strane druhej, žiak vie, že riasy sú zdrojom potravy pre viaceré druhy živočíchov.
VLASTNOSTI LÁTOK
/6H/
Tepelný izolant
Vodivosť tepla rôznymi látkami
Žiak vie, čo to znamená, že látka je tepelný izolant (tepelný izolant chápe ako látku, ktorá zabraňuje úniku tepla). Žiak vie vytvoriť vlastný výskumný postup na zisťovanie toho, ktoré látky sú lepšími a ktoré horšími tepelnými izolátormi. Žiak vie porovnať vodivosť tepla v rôznych materiáloch, zisťuje, že kovy sa zahrievajú rýchlejšie ako iné látky a pokúša sa o využitie vlastnej skúsenosti pri objasňovaní javov, ktoré súvisia s týmto poznatkom (napríklad vie vysvetliť, prečo majú kovové lyžičky plastové alebo drevené rúčky).
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Teplo a chlad ako nedostatok tepla
Žiak vie, že niektoré látky zadržiavajú teplo a uvedomuje si, že tieto materiály používame ako pri udržiavaní tepla, tak aj chladu (vysvetľuje jav tým, že materiál v jednom prípade zabraňuje úniku tepla z predmetu a v druhom prípade zabraňuje prieniku tepla k predmetu). Žiak si uvedomuje, že prikrývka a oblečenie nezahrievajú človeka, len zabraňujú úniku tepla, ktoré človek tvorí. Daný poznatok vytvára na základe vlastnej výskumnej činnosti, kde zisťuje, že látky a predmety, ktoré teplo neprodukujú sa prikrytím nezahrievajú.
Tepelná izolácia budov
Žiak vie vysvetliť, aký význam má izolácia domu a to prostredníctvom porovnávania vonkajšej a vnútornej teploty. Situáciu vie vysvetliť v oboch prípadoch – keď je vnútorná teplota v dome vyššia ako v okolitom prostredí a keď je vnútorná teplota v dome nižšia ako v okolitom prostredí. Poznatky získava skúmaním a hľadaním v sekundárnych zdrojoch (knihy, internet, beseda a iné). Žiak diskutuje o tom, ktoré materiály by boli vhodné na stavbu domu.
Tepelná izolácia zdrojov tepla
Tepelná izolácia objektov, ktoré nie sú zdrojmi tepla
Žiak si uvedomuje, že prikrývka ľudské telo nezahrieva, len zabraňuje úniku tepla, ktoré si ľudské telo vyrába. Žiak vie vysvetliť, že ak nie je predmetom teplo produkované, predmet sa jednoduchým prikrytím nezahrieva. Žiak skúma jav experimentovaním a vytvára primerané závery.
Mediálna výchova tvorba plagátu
Šírenie tepla prostredím
Žiak vie, že teplo stúpa hore a informáciu overuje pozorovaním bežne dostupných javov, s ktorými má skúsenosť. Žiak informáciu spája s tým, že vyhrievacie telesá sa nachádzajú v miestnosti vždy dolu, pričom výparníky chladu v chladničkách sa nachádzajú hore. Žiak pozoruje miešanie zafarbenej studenej a teplej vody a na základe pozorovania vyvodzuje záver o podobnosti správania sa teplej vody a teplého vzduchu.
SILY
/12 H/
Gravitačná sila
Veľkosť a smer sily
Žiak vie vysvetliť, že príčinou pádu telies k zemi je pôsobenie sily, ktorú nazývame gravitačnou. Vie, že ak pôsobíme na padajúci predmet nejakou silou proti smeru pôsobenia gravitačnej sily, je možné pád predmetov spomaliť, zastaviť alebo spôsobiť opačný smer pohybu. To znamená, že žiak implicitne chápe, že sila má aj určité smerovanie, nielen veľkosť, aj keď tento poznatok nevyjadruje. Veľkosť a smer pôsobenia gravitačnej sily, skúmanie pádu predmetov.
Ochrana života a zdravia – nehráme sa pod lešením a na miestach, kde hrozí padanie nebezpečných predmetov na zem
Gravitačná sila a hmotnosť predmetov
Žiak vlastnou výskumnou činnosťou zisťuje, ktoré predmety padajú rýchlejšie a ktoré pomalšie, pričom si sám navrhuje objektívny spôsob merania rýchlosti padania predmetov. Žiak sa následne snaží vysvetliť (zovšeobecnením výsledkov merania), ktoré predmety padajú rýchlejšie a prečo. Žiak si vie overiť výsledky svojho skúmania hľadaním informácií v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch.
Gravitačná sila a objem predmetov
Odpor vzduchu
Skúma súvislosť medzi hmotnosťou predmetu a rýchlosťou jeho pádu. Dáva jav do súvislosti s pôsobením gravitačnej sily. Vytvára predpoklady o rýchlosti pádu predmetov, konštruuje postup, ktorým si svoje predpoklady overuje, vytvára záver a diskutuje o ňom so spolužiakmi, pričom vysvetľuje pomocou používania poznatkov získaných pri overovaní. Pri argumentácii spontánne využíva vlastnú minulú skúsenosť.
Elektrický izolant
Bezpečnosť práce s elektrickými zariadeniami
Žiak vie, že elektrický prúd je životu nebezpečný a vie predchádzať styku s vysokým napätím. Žiak vie vysvetliť, prečo sú vodiče elektrického prúdu obalené v umelej hmote, pričom využíva poznatky získané vlastným skúmaním. Žiak vie využiť informácie o elektrických izolantoch na ochranu vlastného zdravia pred pôsobením elektrického prúdu.
Ochrana života a zdravia pred bleskom a zásahom el. prúdom
Blesk
Bezpečné správanie sa v búrke
Žiak vie, že blesk je elektrický výboj, ktorý vzniká v atmosfére a vie jednoducho vysvetliť funkciu hromozvodu. Žiak vie samostatne vyhľadať informácie o tom, ako je potrebné sa chrániť pred bleskom vo voľnej prírode a informácie vie zhodnotiť v súvislosti s tým, čo už o elektrickom prúde vie.
Statická elektrina
Žiak vie jednoducho vysvetliť, kedy a kde vzniká statická elektrina a ako sa prejavu na rôznych predmetoch. Spája informácie s vlastnou skúsenosťou a cielene skúma vznik statického výboja pôsobením rôznych látok.
Magnetická sila
Magnet
Magnetické a nemagnetické materiály
Žiak vie, čo je to magnet a ako pôsobí na rôzne materiály. Vie, že magnety majú dva póly a vie vysvetliť, ako sa dva magnety vzájomne k sebe správajú pri rôznych vzájomných pozíciách. Žiak vie cieľavedome skúmať, ktoré predmety sú magnetické a ktoré nie sú magnetické a zovšeobecňuje záver, že všetky magnetické predmety sú kovové, ale nie všetky kovové predmety sú magnetické. Žiak jednoznačne rozlišuje pojmy magnet a magnetický materiál.
Mediálna výchova- hľadáme informácie v dostupných médiách
Magnetizácia magnetických materiálov
Magnetické pole Zeme
Kompas
Žiak vie, že kovové predmety je možné zmagnetizovať a tie sa dočasne správajú samy ako magnety. Žiak vie, že zemeguľa má svoje vlastné magnetické pole, vďaka ktorému fungujú kompasy. Žiak vie vysvetliť funkciu kompasu, vie zostrojiť jednoduchý kompas a skúmať na ňom pôsobenie magnetického poľa Zeme a magnetického poľa rôznych druhov magnetov.
Trenie
Časticové zloženie látok
Žiak vie vysvetliť, čo je to trenie a kde všade sa trenie využíva.
Pri objasňovaní trenia žiak používa aj predstavu o časticovom zložení látok.
Zvyšovanie a znižovanie trenia
Praktický význam vysokého trenia
Praktický význam nízkeho trenia
Žiak vie skúmať trenie dvoch materiálov a zisťovať, ktoré materiály zvyšujú a ktoré znižujú trenie. Zisťuje informácie o trení v rôznych informačných zdrojoch a vie zovšeobecniť získané informácie a vymenovať javy a predmety, kde je pre dobrú funkčnosť potrebné zvyšovať trenie a kde je, naopak, potrebné trenie znižovať.
VESMÍR
/7H/
Vesmír
Vesmírne telesá
Vákuum
Čierne diery
Žiak vie vysvetliť, čo je to vesmír a to prostredníctvom opisu jeho súčastí a vzájomného usporiadania týchto súčastí. Vie, že vo vesmíre nie je vzduch, ten je sústredený v podobe atmosféry okolo planét. Žiak taktiež vie, že vo voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná sila. Vie vysvetliť, že gravitačná sila pôsobí len do určitej vzdialenosti od vesmírnych telies.
Má základnú informáciu o čiernych dierach a ich v vplyve na hmotu.
Planéta
Hviezda
Galaxia
Súhvezdie
Žiak vie, že Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou
a hviezdou. Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou sústavou, galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím. Žiak rozpoznáva základné súhvezdia zimnej a letnej oblohy (súhvezdie Orion, súhvezdie Veľký voz) a vie pozorovať pohyb súhvezdí po oblohe počas roka.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti Vytvorme si Slnečnú sústavu
Slnečná sústava
Prirodzené družice planét
Kométa
Žiak vie, že Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti. Vie planéty vymenovať. Žiak vie vysvetliť, že Mesiac je prirodzenou družicou Zeme a vie, že aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú prirodzené družice, niektoré ich majú dokonca niekoľko. Žiak vie vysvetliť, ako sa planéty Slnečnej sústavy pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú okolo vlastnej osi. Žiak vie, čo je to kométa a ako sa vo vesmíre pohybuje.
Rotácia Zeme okolo vlastnej osi – striedanie dňa a noci
Žiak vie, že zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie dňa a noci. Vie, že Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín. Žiak vie vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s tým, že cez deň nie je na oblohe vidieť hviezdy.
Žiak vie striedanie dňa a noci demonštrovať na modeli Slnečnej sústavy.
Naklonenie Zemskej osi
Rotácia Zeme okolo Slnka
Striedanie ročných období
Žiak vie, že zemská os je naklonená a zároveň vie, že Zem rotuje okolo Slnka (vie, že Zem obletí okolo Slnka za jeden rok). Žiak vie vysvetliť a názorne na modeli ukázať, čo spôsobuje znižovanie a zvyšovanie teploty pri zmene ročných období na Zemi.
Podmienky života vo vesmíre
Skúmanie vesmíru – ďalekohľad, hvezdáreň, umelá družica, vesmírna stanica, rakety, raketoplány
Žiak vie, že živé organizmy potrebujú pre svoj život kyslík a preto kvôli absencii atmosféry vo voľnom vesmíre neprežijú. Žiak vie, že ak chce človek vystúpiť do vesmíru, musí mať zabezpečené dýchanie prostredníctvom skafandra. Okrem kyslíka skafander poskytuje človeku ochranu pred chladom (žiak vie, že vo vesmíre je veľmi chladno). Žiak vie rozprávať o tom, ako človek skúma vesmír zo zeme (ďalekohľady, hvezdárne, planetáriá) a ako ho skúma z vesmíru. Vie vysvetliť, čo je to umelá družica, čo je to vesmírna stanica a kde sa nachádza a aké majú dané zariadenia funkcie.
RASTLINY
/5H/
Potrebujú všetky rastliny rovnaké množstvo vody? (Význam vody pre rastliny. Vodné rastliny. Suchomilné rastliny.)
Majú všetky rastliny rovnaký koreň ?
(Koreň rastliny. Tvar a funkcia koreňa)
Majú všetky rastliny rovnaké stonky ?
(Rastlinná stonka, tvar a funkcia stonky)
Žiak vie, že rastliny potrebujú pre svoj život vodu. Vie, že rastliny sa môžu líšiť v tom, koľko vody pre svoj život potrebujú. Vie, že niektoré rastliny žijú pod vodou, iné na vode a niektoré vodu potrebujú v pôde. Vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú vo vode (lekno, žaburinka) a vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú na miestach s malým množstvom vody (skalnice, kaktusy). Uvedený jav vie s pomocou učiteľa prakticky skúmať. Uvedomuje si, že rastliny rastú na miestach, ktoré poskytujú rastlinám rôzne množstvo vody- pri vode i vo vode, ale aj na suchých miestach a skalách. Žiak spoznáva, že rastliny rastúce na suchých miestach vydržia dlhšie bez vody ako rastliny žijúce vo vlhkých podmienkach.
Žiak vie vysvetliť dve základné funkcie koreňa- čerpanie živín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde. Uvedomuje si, že rôzne rastliny majú rôzne korene a danú skutočnosť vie vedecky skúmať(objektívne s meraním a porovnávaním). Má osvojený poznatok, že rôzne korene sa líšia napríklad veľkosťou, pričom veľkosť súvisí s funkciou upevnenia v pôde (veľké rastliny potrebujú veľké korene). Vie vysvetliť, prečo majú rastliny hlbšie, širšie rozvetvené korene a to v súvislosti s funkciou koreňa pri získavaní vody a živín z pôdy. To znamená, že vie napríklad vysvetliť, prečo majú rastliny z oblastí s nedostatkom vody hlbšie korene. Poznatky o funkcii koreňa vie využiť pri presádzaní rastlín tak, aby rastlina po presadení prosperovala a ak neprosperuje, vie tento jav vysvetliť v súvislosti s narušením koreňovej sústavy. Žiak je oboznámený s tým, že koreň môže mať aj zásobnú funkciu, vie v tejto súvislosti uviesť príklady koreňovej zeleniny.
Žiak má osvojený poznatok o tom, že rastliny sa odlišujú stonkou. Okrem toho, vie rozdeliť rastliny na byliny a dreviny a tie na kry a stromy, vie detailným pozorovaním zistiť, akými rôznymi vlastnosťami sa stonky odlišujú. Vie, že stromy majú rôznu výšku, hrúbku, odlišujú sa kôrou. Vie, že byliny môžu mať napríklad dutú alebo plnú stonku, môžu byť na priereze okrúhle, oválne, hranaté, môžu mať na stonke chĺpky, iné môžu byť bez chĺpkov a podobne.
Environmentál. výchova