• Učiteľstvo nie je povolanie, ale poslanie

        • ,, ČLOVEK JE POSLEDNÝ, NAJDOKONALEJŠÍ A NAJVYNIKAJÚCEJŠÍ Z TVORCOV….“

          Týmito slovami začína Veľká Didaktika Jána Ámosa Komenského, veľkého svetového pedagóga, učiteľa národov.

          Je to výrok, v ktorom niet žiaden náznak mentorovania, nevidieť za ním vztýčený prst,nepoučuje, neprikazuje. Oznamuje skutočnosť, ktorú všetci poznáme a s ňou sa i stotožňujeme.       

          Učiteľ stojí vždy pred ostatnými, lebo on to bol, učiteľ, ktorý naučil písať dieťa prvé písmená, aby sa raz z neho stal spisovateľ, učiteľ viedol drobnú rúčku budúceho architekta, ekonóma, vynálezcu, či vedca. Neboli vždy tieto prvé kroky ľahké a my učitelia najlepšie vieme, koľko úsilia stojí vymyslieť dobrú didaktickú hru, zhotoviť pomôcku, pripraviť zaujímavú vyučovaciu hodinu.

          Byť učiteľom by malo byť naďalej veľkou cťou a radosťou súčasne, teda nielen odvahou, či chvíľkovým východiskom z núdze. Slovo učiteľ je stále z pojmov najvznesenejších. Urobme všetko pre to, aby takým aj vždy zostalo. Naša spoločnosť dnes naliehavo potrebuje príklady dobrých učiteľov, ktorí sami nestratia smer vedúci k métam ľudskosti a nedovolia v labyrinte života zablúdiť našim deťom.

           

          Sokrates povedal :,, MNOHÉMU SOM SA NAUČIL PRI SVOJICH UČITEĽOCH, EŠTE VIAC PRI SVOJICH DRUHOCH, ALE NAJVIAC PRI SVOJICH ŽIAKOCH. „

           

          Život prináša našim deťom mnohé skúšky. Keď dospejú, chcú si nájsť dobrú prácu, obstáť na vysokej škole, uspieť v tvrdej konkurencii mladých ľudí z celého sveta. A to je náročnejšie, ako len popasovať sa s odpoveďou či písomkou v škole. Ak naše deti naučíme učiť sa tak, aby sa učili pre život, budú vedieť lepšie čeliť všetkým skúškam, nielen tým pred tabuľou. Nie je dôležité, aby mali v hlave kopu poučiek, vzorcov a nesúvislých informácií. Je potrebné, aby pochopili, ako môžu získané informácie používať v živote. A my, dospelí, či už v škole alebo doma, ich musíme viesť k tomu, aby vedeli čo najlepšie využiť vlastné schopnosti.

           

          Slovenské príslovie hovorí:,,KOĽKO ĽUDÍ, TOĽKO ŽIVOTOV.“Rozhodne však z každého prežitého života by sa dala napísať mnohostranná kniha. Aj keď každý z nás má svoju vlastnú životnú cestu, svoje životné skúsenosti, v každom je kus spoločnej histórie.Nič však nie je krajšie, ako rozdávať lásku a nadšenie, odsudzovať zlo, povzbudzovať srdce a myseľ v krásu a pravdu.