Navigácia

Školský vzdelávací progra

UO SJ L

UČEBNÉ OSNOVY                         ISCED 1      

VZDELÁVACIA OBLASŤ:                 JAZYK A KOMUNIKÁCIA

PREDMET:                                          SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

ČASOVÁ DOTÁCIA:                                              ŠKVP / POČET HODÍN ROČNE

1.ROČNÍK :                                         9 hodín týždenne / 297 hodín ročne

2.ROČNÍK :                                         8 hodín týždenne / 264 hodín ročne

3.ROČNÍK :                                         8 hodín týždenne / 264 hodín ročne

4.ROČNÍK :                                         8 hodín týždenne / 264 hodín ročne

 

  1. FUNKCIA PREDMETU

Základnou funkciou vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni základnej školy je naučiť žiakov spisovnú podobu materinského jazyka, osvojiť si správny pravopis a gramatiku a najmä rozvíjať vyjadrovacie (komunikačné) schopnosti, a to na úrovni ústnej i písomnej.

Predmet slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter, pretože spája jazykovú, slohovú zložku, písanie, literárnu zložku a čítanie. V minulosti (chápeme tým obdobie posledných desaťročí) sa kládol v materinskom jazyku akcent najmä na zvládnutie jazykovej zložky predmetu, kde učiteľ zdôrazňoval potrebu ovládať pravopis jazyka (syntax, morfológiu, lexikológiu), pričom písomná a ústna komunikácia bola podhodnotená.

Jazyk slovenský ako vyučovací jazyk má primárne a nezastupiteľné miesto vo vyučovacích predmetoch, pretože vytvára predpoklady na zvládnutie ďalších vyučovacích predmetov. Slovenčina je štátnym jazykom na území SR. Ovládanie štátneho jazyka na dobrej úrovni zabezpečuje žiakom možnosť nielen dobre zvládnuť školské vzdelávanie, ale i úspešné uplatnenie sa na trhu práce.

Je nesporné, že úroveň výsledkov vyučovania slovenčiny v praktickom živote nie je uspokojivá, ba ovládanie jazyka nie je na patričnej úrovni. Máme na mysli používanie spisovnej formy jazyka v úradoch, v televízii, v rozhlase, iných médiách a kultúrnych ustanovizniach. Príčin je hneď niekoľko. Jazyk musí žiak dobre poznať, aby ho mohol dobre využívať, aby ním mohol myslieť, cítiť. Každá zložka jazyka vplýva na jazykový prejav žiaka a odráža sa v jeho myslení.

Jazyk slovenský v 1. ročníku základnej školy má prioritné a špecifické postavenie. Schopnosť čítať a písať je jedna zo základných životných kompetencií, ktorých základ žiaci získavajú práve v 1. ročníku ZŠ. Žiak si z predškolského obdobia prináša so sebou určité jazykové zručnosti a návyky, ktoré má následne rozvíjať z viacerých aspektov. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré by mal zvládať na elementárnej úrovni. V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením. Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy – vytváranie kladného vzťahu k čítaniu a knihám, a prostredníctvom nich k materinskému jazyku, ako nositeľovi národných tradícií a formovania národného povedomia žiaka. Písanie je základným nástrojom gramotnosti a zároveň slúži aj ako prostriedok dorozumievací a komunikačný. Na hodinách písania sa žiaci učia písať predpísané tvary písmen a číslic (latinka) s ohľadom na dodržiavanie hygienických a estetických zásad. V oblasti slohu sa učia žiaci vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie, vedia sa ospravedlniť, poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu.

 

  1. CIELE PREDMETU

Cieľom jazykového vyučovania je naučiť žiakov nielen základné pojmy a poučky, ale naučiť ich myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na primeranej úrovni a naučiť ich rozumieť jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i literárna zložka jazyka. Prostredníctvom nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a vytvárajú si k nim kladný vzťah.

Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni ZŠ je predovšetkým:

  • osvojiť si základy písanej reči (čítania a písania),
  • poskytovať bohaté skúsenosti s významom – komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči,
  • osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej,
  • osvojiť si základné pravidlá pravopisu a znalosť písma,
  • získať základné poznatky o zvukovej stránke jazyka,
  • osvojiť si návyky správnej výslovnosti,
  • poznávať jazykové prostriedky a vedieť ich využívať v jazykovom systéme,
  • prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa,
  • jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme,
  • viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej).

Metódy a formy, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa, ktorým je spisovné ovládanie reči v ústnom i písomnom prejave sú rôzne a rôzni autori ich odporúčajú používať individuálne. Ide najmä o to, aby boli čo najúčinnejšie a najefektívnejšie pre daný druh učiva, s ohľadom na toho ktorého žiaka. Tvorivosť je prvok, ktorý sa má uplatňovať nielen v didaktike predmetu, ale rovnako u žiaka ako i učiteľa.

Výsledkom tvorivej spolupráce učiteľ – žiak je správne používanie jazyka a jeho uplatňovanie v praktickom živote aj v písomnom prejave. Tento proces by sa mal diať automaticky bez toho, aby si žiak uvedomoval zákonitosti stavby jazyka a jeho usporiadania.

Systematická spolupráca pôsobiaca v interakcii učiteľ – žiak bude smerovať k hlbšiemu poznaniu materinského jazyka, k väčšej hrdosti a úcte k jazyku, čo v praxi znamená, že žiaci budú svoj jazyk poznať, budú ho vedieť používať, budú ním tvorivo myslieť a bez ťažkosti sa budú ním aj písomne vyjadrovať.

Kompetencie - spôsobilosti, ktoré je potrebné zvládnuť v procese vyučovania materinského jazyka, a ktoré sa opierajú o kľúčové (základné) kompetencie.

POZNÁVACIE A REČOVÉ KOMPETENCIE

Percepčno-motorické zručnosti:

1.  čítať písmená abecedy a arabské číslice aj v súvislosti s učivom v matematike,

2.  odpísať alebo podľa diktovania napísať jednoduchý text a arabské číslice.

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti:

1.  zapamätať si základné informácie a vedieť ich použiť v praxi,

2.  v písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 1. ročník ZŠ.

Analytické zručnosti:

  1. fonologické schopnosti – analýza zvukovej roviny jazyka na úrovni vety, slova, slabiky, identifikácie rýmu a aliterácií,
  2. v prípravnej etape nácviku čítania vedieť analytickými činnosťami v spojení s využívaním sluchového rozlišovania hlások určiť prvú hlásku slova. Ovládanie detailnej analýzy slova podriadiť postupne sa rozširujúcim čitateľským schopnostiam žiakov v šlabikárovom (nácvičnom) období, a to v stúpajúcej náročnosti od slabík po jednoduché slová.

Tvorivé zručnosti:

  1. porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh),
  2. porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu),
  3. dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner,
  4. zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Žiaci si rozdelia úlohy z textu a snažia sa zahrať krátky príbeh z textu. Dbáme na správny prednes, artikuláciu, gestikuláciu, pohyb.

Verejná prezentácia textu, verejný prejav:

  1. pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na (primeranej) úrovni žiaka 1. ročníka ZŠ,
  2. osvojiť si výslovnostnú normu s uplatnením suprasegmentálných javov,
  3. reprodukovať umelecký text (doslovne, podrobne, stručne). Ak učiteľ spozoruje, že žiak sa len veľmi ťažko naučí naspamäť básničku alebo iný text, môže ho vyzvať, aby sa ho naučil aspoň stručne alebo aby ho podrobne zreprodukoval.

Informačné zručnosti:

  1. naučiť žiaka poznať a používať jazykové slovníky a príručky (platí od 2. ročníka ZŠ a na primeranej úrovni).

Komunikačné zručnosti:

  1. adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu,
  2. vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu,
  3. naučiť žiaka verejne sa prezentovať a obhájiť si vlastný názor.

 

3. POJMY

Písanie:

samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky, arabské číslice,

písmená: malé, veľké, písané, tlačené.

Zvuková stránka jazyka:

slabiky, slová, delenie hlások na samohlásky – spoluhlásky – dvojhlásky,

samohlásky: krátke – dlhé (rozdelenie a názvy len v 2. ročníku ZŠ, v 1. ročníku poznávať samohlásky inf),

spoluhlásky: tvrdé – mäkké (podobne ako samohlásky),

dĺžeň, mäkčeň, vokáň, bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka,

melódia vety: oznamovacej, opytovacej, rozkazovacej, želacej, zvolacej,

slabikotvorné hlásky l, ĺ, r, ŕ,  výslovnosť a výskyt ä.

Syntaktická/skladobná rovina:

jednoduchá veta, triedenie viet podľa obsahu na: oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie a zvolacie.

Sloh

pozdrav, oslovenie, tykanie/vykanie, predstavenie sa, privítanie, rozlúčenie, prosba/želanie, poďakovanie, ospravedlnenie – ústne, ospravedlnenie s vysvetlením, vyjadriť súhlas – nesúhlas, blahoželanie ústne/písomné.

 

  1. OBSAH

JAZYK SLOVENSKÝ V 1. ROČ. ZŠ sa člení na dve základné zložky čítanie a písanie. To znamená, že jedna vyučovacia hodina obsahuje obidve zložky. Poradie a dĺžku týchto častí si určuje učiteľ sám v závislosti od náročnosti preberaného učiva a podľa aktuálnych potrieb triedy. Ak to učiteľ považuje za prospešné, môže fyzicky náročnejšie písanie rozdeliť v rámci jednej vyučovacej hodiny na dve kratšie časti. Príklady variabilnosti členenia jednej vyučovacej hodiny jazyka slovenského v 1. ročníku:

1. čítanie – písanie,

2. písanie – čítanie,

3. písanie – čítanie – písanie.

Ostatné zložky slovenského jazyka – literatúra, jazyková výchova a sloh sú organickou súčasťou týchto dvoch základných zložiek, a preto na ne nie sú vyčlenené osobitné hodiny. To znamená, že súbežne s osvojovaním čítania a písania plní učiteľ ďalšie úlohy vyplývajúce z týchto zložiek:

  • rozvíja komunikačné a vyjadrovacie schopnosti žiakov so zameraním sa na kultúru jazyka,
  • rozširuje slovnú zásobu žiakov, najmä tým, že sa vo svojom vyjadrovaní neobmedzuje len na okruh slov doteraz deťom známym, ale postupne zaraďuje i výrazy, ktoré zatiaľ v slovníku detí chýbajú,
  • dbá na čistotu jazyka, najmä prostredníctvom vlastného vzorného vyjadrovania,
  • zoznamuje deti s pravopisnými javmi v rozsahu určenom v časti PÍSANIE,
  • prostredníctvom vlastného hlasného čítania zoznamuje deti s rôznymi literárnymi útvarmi primeranými veku, najmä so zameraním na ich citové pôsobenie. Využíva k tomu predovšetkým texty zo šlabikára a čítanky a inú vhodnú detskú literatúru, najmä od slovenských autorov. Vedie so žiakmi rozhovory o prečítanom, kladie otázky, dbá na formovanie postojov k čítaniu s porozumením.

Obsah čítania a písania v 1. ročníku je rozčlenený do troch období:

prípravné,

nácvičné (šlabikárové),

čítankové.

PRÍPRAVNÉ OBDOBIE

Dĺžka prípravného obdobia môže byť variabilná (3 – 5 týždňov), v odôvodnených prípadoch i viac. Je závislá i od pre gramotných (predčitateľských) skúseností detí, ktoré môžu výrazným spôsobom proces prípravy urýchliť. Dĺžka prípravného obdobia závisí od potrieb detí, ale aj od koncepcie, metód a obsahu prípravného obdobia v jednotlivých používaných učebniciach. Základným cieľom prípravného obdobia je však pripraviť deti na proces osvojovania si čítania a písania, bez ohľadu na zvolené učebnice a metódy. V rámci zachovania kontinuity vývinu je dôležité – v rámci možností – vychádzať z predškolských skúseností žiakov, nadväzovať na doterajšie vedomosti, uplatňovať ich v učení a ďalej ich rozvíjať.

ČÍTANIE

Prípravné obdobie

V súčasnosti sa na vyučovaní čítania v 1. ročníku používajú vzhľadom na platné používané učebnice dve základné metódy:

  • hlásková analyticko-syntetická,
  • syntetická metóda

V súčasnosti sa vo vyučovaní elementárneho čítania uplatňujú dve metódy vychádzajúce z pôvodnej analyticko-syntetickej metódy. V pôvodnej analyticko-syntetickej metóde sa kladie dôraz na analytické činnosti s následnými syntetickými činnosťami. Druhá metóda by sa dala charakterizovať ako syntetická metóda s využitím niektorých najjednoduchších prvkov analytickej metódy. Preto zaradenie základného učiva v jednotlivých obdobiach nácviku čítania, najmä jeho časové zaradenie, si musí prispôsobiť samotný učiteľ, podľa toho, ktorú metódu používa.

Prehľad základných tematických celkov prípravného obdobia podľa používaných metód.

Rozdielne obsahy prípravného obdobia, ktoré sú uvádzané pri jednotlivých metódach nepredstavujú súbor povinného učiva, ale ich treba chápať ako prostriedok týchto metód na dosiahnutie cieľa: naučiť žiakov čítať.

PRE HLÁSKOVÚ ANALYTICKO-SYNTETICKÚ METÓDU:

  1. rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti,
  2. analytické činnosti: veta, slovo, slabika,
  3. grafické znázorňovanie vety,
  4. grafické delenie slov na slabiky,
  5. určovanie pozície hlások v slove,
  6. detailná analýza slova na hlásky – určovanie pozície hlások v slove,
  7. poznávanie písmen,
  8. čítanie slov po písmenách.

PRE SYNTETICKÚ METÓDU:

  1. rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti,
  2. veta, slovo, slabika – len v praktických činnostiach,
  3. analytické činnosti – len analýza slova na slabiky – v praktických činnostiach – rozlišovanie a určovanie prvej hlásky slova,
  4. cvičenie sluchového a zrakového rozlišovania,
  5. zoznamovanie sa s písmenami veľkej tlačenej abecedy prostredníctvom nápovedných obrázkov a sluchového rozlišovania hlások na začiatku slova,
  6. sluchová syntéza hlások do slabiky,
  7. písanie veľkých tlačených písmen – ako podpora pochopenia princípu čítania,
  8. pokusné čítanie slabík a jednoduchých slov.

 

NÁCVIČNÉ (ŠLABIKÁROVÉ) OBDOBIE

Cieľom nácvičného obdobia je osvojovanie si čítania v týchto tematických celkoch:

  1. využívanie písmen veľkej tlačenej abecedy pri čítaní pre uľahčenie a urýchlenie chápania princípu čítania,
  2. osvojovanie – čítanie písmen slovenskej abecedy – v závislosti na poradí, ako sú uvedené v používaných platných učebniciach,
  3. detailná analýza slov a určovanie pozície hlások v slove,
  4. čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú otvorené slabiky,
  5. čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú slabiky so spoluhláskovou skupinou,
  6. čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú viacnásobnú spoluhláskovú skupinu,
  7. čítanie slabík, slov viet a krátkych textov, ktoré obsahujú slabičné r - ŕ, l - ĺ,
  8. čítanie písaných písmen, slabík, slov, viet a krátkych súvislých textov.

Ďalšie ciele plnené v rámci zložky čítanie:

  1. v praktických činnostiach oboznámiť žiakov s funkciou týchto interpunkčných znamienok: bodka, čiarka, otáznik, výkričník, dvojbodka, úvodzovky, rozdeľovník,
  2. v praktických činnostiach rozumieť pojmom rozprávka, príbeh, báseň, text, nadpis, riadok, autor,
  3. v praktických a hravých činnostiach viesť žiakov k uvedomovaniu si významu a špecifických funkcií čítania a písania v každodenných životných situáciách.

 

ČÍTANKOVÉ OBDOBIE

Šlabikárovým obdobím je ukončený nácvik čítania a písania. Čítankové obdobie treba chápať ako obdobie zdokonaľovania nadobudnutých zručností (spôsobilosti), ale najmä obdobím ich využívania pri čítaní s porozumením v praktických i vzdelávacích činnostiach.

Ciele čítankového obdobia sú zamerané na:

  1. zdokonaľovanie techniky čítania,
  2. čítanie s porozumením,
  3. cvičenie správnej intonácie,
  4. voľná reprodukcia prečítaného textu,
  5. vyjadrenie pocitov vyvolaných prečítaným textom (smutné, zábavné, poučné...) – vnímanie umeleckých textov rôznych žánrov,
  6. príprava na prechod k tichému čítaniu.

 

Požiadavky na vedomosti a zručnosti:

Žiak:

  • pozná a vie prečítať všetky písmená slovenskej abecedy,
  • v praktických činnostiach, pri čítaní vie spájať hlásky do slabík a vie prečítať všetky typy slabík vyskytujúcich sa v slovách,
  • pri čítaní dlhého menej obvyklého slova si vie pomôcť prečítaním po slabikách bez zbytočného opakovania slova a bez tichého hláskovania (takzvaného dvojitého čítania),
  • chápe význam prečítaného slova (priradí slovo k obrázku a naopak) – je potrebná tolerancia k deťom s iným materinským jazykom,
  • chápe obsah prečítanej vety a krátkeho súvislého textu,
  • v prípade zabudnutia menej frekventovaného písmena si vie poradiť vyhľadaním písmena pomocou nápovedného obrázka,
  • pri čítaní rozlišuje pojmy: text, riadok, článok, nadpis,
  • v praktických činnostiach pozná funkciu interpunkčných znamienok: bodka, otáznik, výkričník, čiarka, spojovník,
  • intonačne správne číta izolované krátke oznamovacie a opytovacie vety.

(Poznámka: väčšina detí 1. ročníka číta niektoré vety v súvislých textoch čiastočne intonačne nesprávne kvôli neschopnosti predvídať koniec vety – najmä pri prvom čítaní textu. Táto schopnosť je závislá na technike a rýchlosti čítania, ktoré sa plne rozvinie až v ďalších ročníkoch).

 

PÍSANIE

Prípravné obdobie

Obsah písania v prípravnom období je zameraný na získavanie a zdokonaľovanie predpokladov na konkrétne písanie v neskoršom – v nácvičnom období. Spočíva predovšetkým v plnení nasledujúcich cieľov:

  1. systémom uvoľňovacích cvikov zlepšovať predovšetkým predpoklady na zlepšenie jemnej motoriky zápästia a prstov tak, aby žiak mohol v období nácviku písania zvládnuť nároky, ktoré naň písanie kladie,
  2. nácvik písania prípravných cvikov, ktoré sú základnými prvkami písmen v postupnosti od jednoduchých po zložitejšie,
  3. rozvíjanie analytických schopností – schopností postrehnúť základné čiary a línie v jednotlivých písacích cvikoch, neskôr i v samotných písmenách, čo eliminuje často neprimerané množstvo cvičného písania.

Nácvičné obdobie

Čítanie a písanie nemusí nutne prebiehať súčasne, v zmysle čo čítame, to píšeme. Vo vyučovacom procese je mocné, najmä vtedy, keď je proces nácviku čítania podporovaný písaním veľkých tlačených písmen neviazať písanie na postup v čítaní, ktorý je prirodzene rýchlejší.

Cieľom písania v nácvičnom období je osvojovanie si písania v týchto tematických celkoch:

  1. osvojovanie si písania písmen slovenskej abecedy v poradí závislom od používaných učebníc a písaniek,
  2. spájanie písmen do slabík a slov,
  3. odpis písaných písmen, slabík, slov a viet,
  4. prepis tlačených písmen, slabík, slov a viet,
  5. písanie slov a jednoduchých viet podľa diktovania,
  6. podporovanie vlastného a tvorivého písania veľkou tlačenou abecedou.

(Poznámka: jednotlivé tematické celky v tomto prípade neprebiehajú v časovom slede za sebou, ale súbežne).

Pravopisné javy:

  1. správna skladba slova (týka sa vynechávania a zámeny hlások),
  2. veľké písmeno na začiatku vety,
  3. ukončenie oznamovacej, opytovacej a rozkazovacej vety,
  4. písanie osobných mien,
  5. označovanie dlhej samohlásky.

 

ČÍTANKOVÉ OBDOBIE

Ciele písania v čítankovom období sú zamerané na:

  1. zdokonaľovanie techniky písania,
  2. odpis a prepis textu,
  3. písanie podľa diktovania,
  4. precvičovanie pravopisných javov predpísaných pre 1. ročník,
  5. vytváranie spôsobilostí samostatne sa písomne vyjadrovať.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

Žiak vie používať písmená písanej abecedy a arabské číslice v nasledujúcich činnostiach:

  • vie čitateľne napísať písmená písanej abecedy a arabských číslic.

Alternatíva pre žiakov s poruchou jemnej motoriky:

  • žiakom s oneskoreným vývinom a poruchou jemnej motoriky potvrdenou psychológom umožňujeme vyjadrovať sa písomne pomocou veľkých tlačených písmen, ktoré kladú na jemnú motoriku ruky podstatne menšie nároky.

Žiak:

  • dokáže správne spájať písmená v slovách                                        
  • vie z písanej predlohy čitateľne a správne odpísať slová a krátky primeraný text,– v praktických činnostiach (pri písaní) vie členiť vety na slová, slová na slabiky tak, aby výsledkom bolo správne napísané slovo alebo veta,
  • dokáže podľa diktovania napísať slová bez vynechávania písmen,
  • dokáže podľa diktovania napísať jednoduché krátke vety,
  • vie k známemu obrázku napísať jeho pomenovanie (tzv. autodiktát), bez vynechávania písmen (ostatné chyby tolerujeme),
  • vie správne umiestniť dĺžeň,– vlastné mená osôb píše s veľkým začiatočným písmenom,
  • na začiatku vety píše veľké písmeno,
  • pri písaní rozlišuje oznamovaciu, opytovaciu a rozkazovaciu vetu.

 

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA

(Poznámka: túto úlohu považujeme pre pomerne veľký počet detí za výrazne dlhodobú, v 1. ročníku za ťažko zvládnuteľnú, a preto i ťažko definovateľnú, najmä z pohľadu požiadaviek na vedomosti a zručnosti detí. Vymedzenie presných požiadaviek na vedomosti a zručnosti by mohlo byť v prípade mnohých detí diskriminujúce (rečové chyby, inojazyčné prostredie).

Obsah:

– spisovná výslovnosť,

– spisovné vyjadrovanie.

 

JAZYK SLOVENSKÝ V 2. ROČNÍKU ZŠv našej škole disponuje 8 hodinami týždenne.

V oblasti písanie výrazné zmeny nenastali, ani v počte hodín, ani v obsahu. V súlade s jazykovým vyučovaním si žiaci zdokonaľujú písomné zručnosti, hygienické a pracovné návyky a snažia sa dodržiavať základné parametre písma (čitateľnosť, úhľadnosť, primeranú rýchlosť). Obsah učiva zostáva nezmenený v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Učiteľ ho môže vyučovať integrovane s jazykovou zložkou, slohovou zložkou, v rámci čítania a literárnej výchovy, alebo samostatne.

Oblasť jazykové vyučovanie (gramatika a pravopis) obsahuje učivo z fonetiky /zvuková rovina jazyka/, lexiky /významová rovina jazyka/ a syntaxe /skladba vety/. V učive 2. ročníka sa eliminuje morfologická rovina. Učivo o podstatných, prídavných menách a slovesách sa presúva do 3. ročníka ZŠ. Učivo: „Všeobecné a vlastné podstatné mená“ sa taktiež eliminuje. Vyučuje sa len v spojitosti s praktickými písomnosťami (list, pohľadnica, adresa) na hodinách písania a slohu. Zaraďujeme ho ku komunikačným zručnostiam. Pozn. (učivo je jednoznačne vymedzené vo vzdelávacom štandarde).

Oblasť čítanie a literárna výchova - zmeny nastali najmä v kompetenciách, ktoré žiak nadobúda prostredníctvom tejto oblasti. Technická stránka čítania zostáva i naďalej zachovaná. Rozdiel nastáva v tom, že žiak sa učí predložený text čítať s porozumením. Slohová výchova je založená na verbálnej i neverbálnej komunikácii. Oblasť verbálnej komunikácie je zameraná na ústne vyjadrovanie, žiak vie nájsť súvislosť medzi ilustráciou a obsahom prečítaného textu. Žiak vie vyjadriť svoj názor na ilustráciu v knižke. Vie porozprávať svoj zážitok pred triedou, obecenstvom. Dokáže usporiadať obrázky podľa časovej a príčinnej súvislosti, vie samostatne porozprávať obsah jednoduchého textu, reprodukovať rozprávku, povesť a pod.

 

POZNÁVACIE A ČITATEĽSKÉ KOMPETENCIE

Technika čítania a verejná prezentácia textu

  1. Na základe predchádzajúcej prípravy správne, plynule a s porozumením čítať nahlas aj potichu po príprave texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané skúsenostiam žiaka.
  2. Pri hlasnom čítaní dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť.
  3. Výrazne čítať kratšie úryvky z literatúry pre deti a mládež. 4) Výrazne recitovať básne, úryvky z prózy.
  4. Pri čítaní dramatických textov výrazne reprodukovať priamu reč.

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti

  1. Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.
  2. Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

Analytické a interpretačné zručnosti

  1. Zostaviť osnovu prečítaného textu.
  2. Určiť hlavnú myšlienku prečítaného textu.
  3. Prerozprávať obsah prečítaného textu.
  4. Vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu.
  5. Vyhľadávať, identifikovať v literárnych textoch hlavné a vedľajšie postavy, literárne a jazykové prostriedky, vybrané pojmy a výrazy.
  6. Pri jednoduchom rozbore literárnych textov používať literárne pojmy.
  7. Hodnotiť postavy literárneho diela, určiť ich vzájomný vzťah.
  8. Odlišovať prozaické a básnické texty.
  9. Odlišovať umelecké a náučné texty.

Tvorivé zručnosti

  1. Zreprodukovať a zdramatizovať časť rozprávky, poviedky alebo povesti.
  2. Na základe vlastnej fantázie dokončiť začatý príbeh vo forme rozprávania, dramatizácie a ilustrácie.
  3. Napísať krátky prozaický útvar.
  4. Tvoriť jednoduché rýmy.
  5. Inscenovať kratší dramatický text.

Informačné zručnosti

  1. Orientovať sa v školskej a verejnej knižnici.
  2. Budovať si vlastnú knižnicu.

 

V 3. – 4. ROČNÍKUje  obsah učebného predmetu  určený nasledovne:

üoznačuje pojem, ktorý sa zavádza v danom ročníku alebo ročníkoch.

Coznačuje pojem, ktorý bol už zavedený a ďalej sa s ním pracuje.

 


PÍSANIE

3. – 4. ročník

samohlásky

C

dvojhlásky

C

spoluhlásky

C

arabské číslice

C

 

ZVUKOVÁ ROVINA JAZYKA A PRAVOPIS

3. – 4. ročník

abeceda

ü

písmená: malé, veľké, písané, tlačené

C

hlásky, slabiky, slová

C

delenie hlások

C

 

samohlásky – spoluhlásky – dvojhlásky

C

samohlásky

C

 

krátke – dlhé

C

spoluhlásky

C

 

tvrdé – mäkké

C

dĺžeň, mäkčeň, vokáň

C

bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka

C

melódia vety

C

 

oznamovacej, opytovacej, rozkazovacej, želacej, zvolacej

C

bodkočiarka

ü

úvodzovky

ü

priama reč, uvádzacia veta

ü

slabikotvorné hlásky -l, -ĺ, -r, -ŕ

C

výslovnosť

ü

výslovnosť a výskyt ä

C

spodobovanie

ü

obojaké spoluhlásky

ü

vybrané slová – príbuzné slová

ü

rozdeľovanie slov na slabiky

ü

rozdeľovanie predponových slov

ü

 

slabičné a neslabičné predpony

ü

         

 

VÝZNAMOVÁ/LEXIKÁLNA ROVINA

3. – 4. ročník

predpona

ü

odvodené slová

ü

synonymá

ü

antonymá

ü

ustálené slovné spojenie

ü

slovníky

ü

 

TVAROVÁ/MORFOLOGICKÁ ROVINA

3. – 4. ročník

skloňovanie

ü

pád – pádové otázky

ü

podstatné mená

ü

 

všeobecné/vlastné

ü

 

rod

ü

 

 

mužský, ženský, stredný

ü

 

číslo

ü

 

 

jednotné, množné

ü

 

pád

ü

 

 

prvý, druhý, tretí, štvrtý, šiesty, siedmy

ü

prídavné mená

ü

 

zhoda v rode, čísle, páde

ü

zámená

ü

 

osobné – základné, privlastňovacie

ü

číslovky

ü

 

základné

ü

 

radové

ü

         

 

TVAROVÁ/MORFOLOGICKÁ ROVINA

3. – 4. ročník

slovesá

ü

 

časovanie

ü

 

 

prítomný čas

ü

 

 

minulý čas, budúci čas

ü

 

osoba 1., 2., 3.

ü

 

číslo

ü

 

čas

ü

 

 

minulý, prítomný, budúci

ü

 

neurčitok

ü

predložky

ü

spojky

ü

častice

ü

citoslovcia

ü

         

 

SYNTAKTICKÁ /SKLADOBNÁ ROVINA

3. – 4. ročník

jednoduchá veta

C

vety podľa obsahu

C

 

oznamovacia

C

 

opytovacia

C

 

rozkazovacia

C

 

želacia

C

 

zvolacia

C

 


SLOH

3. – 4. ročník

pozdrav

C

oslovenie

C

tykanie/vykanie

C

predstavenie sa

C

privítanie

C

rozlúčenie

C

prosba/želanie

C

poďakovanie

C

ospravedlnenie – ústne

C

ospravedlnenie s vysvetlením

C

vyjadriť súhlas/nesúhlas

C

blahoželanie – ústne/písomne

C

 


SLOH

3. – 4. ročník

adresa

C

pohľadnica

C

súkromný list – písomne

C

tvorba otázok (žiadosť o informáciu)

C

rozhovor

C

začiatok a koniec telefonického rozhovoru

C

osnova

C

rozprávanie – ústne

C

opis predmetu – ústne

C

opis ilustrácie/obrázka – ústne

C

nápis

C

nadpis

C

odsek

ü

jednoduché rozprávanie – ústne/písomne

ü

 

úvod, jadro, záver

ü

 

časová postupnosť v rozprávaní

ü

opis – ústne/písomne

ü

 

predmetu

ü

 

obrázku/ilustrácie

ü

 

osoby

ü

umelecký a vecný text

ü

názor

ü

diskusia

ü

 

argument

ü

krátke správy

ü

 

SMS,  e-mail

C

oznam

ü

správa

ü

pozvánka

ü

plagát

ü

vizitka

ü

kľúčové slová

ü

koncept

ü

reprodukcia  ústna

ü

cielený rozhovor (interview)

ü

inzerát

ü

reklama

ü

 

VŠEOBECNÉ POJMY

3. – 4. ročník

ilustrácia

C

autor/spisovateľ

C

čitateľ/divák

C

kniha

C

časopis

C

noviny

C

knižnica

C

text

C

bábkové divadlo

C

 

bábka

C

umelecká literatúra

ü

poézia

ü

próza

ü

divadelná hra

ü

literatúra pre deti

ü

televízia

ü

rozhlas

ü

film

ü

hlavná myšlienka

ü

     

 

LITERÁRNE ŽÁNRE

3. – 4. ročník

vyčítanka

C

hádanka

C

báseň

C

ľudová pieseň

C

príslovie

ü

porekadlo

ü

pranostika

ü

bájka

ü

rozprávka

C

 

ľudová

ü

 

autorská

ü

povesť

ü

komiks

ü

 

ŠTYLIZÁCIA TEXTU

3. – 4. ročník

zdrobnenina

C

prirovnanie

ü

dialóg

ü

ŠTRUKTÚRA DIELA

3. – 4. ročník

nadpis

C

verš

ü

strofa

ü

odsek

ü

kapitola

ü

literárna postava:

ü

 

hlavná postava

ü

 

vedľajšia postava

ü

dej

C

 

METRIKA

3. – 4. ročník

rým

ü

 

V SLOVENSKOM JAZYKU V 4. ROČNÍKU ZŠsakompetencie - spôsobilosti, ktoré je potrebné zvládnuť v procese vyučovania materinského jazyka opierajú o kľúčové (základné) kompetencie.

Zaraďujeme sem:

Poznávacie a rečové kompetencie

Percepčno-motorické zručnosti:

  1. čítať písmená abecedy a arabské číslice aj v súvislosti s učivom v matematike,
  2. odpísať alebo podľa diktovania napísať jednoduchý text a arabské číslice.

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti:

1. zapamätať si základné informácie a vedieť ich použiť v praxi,

2. v písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 1. ročník ZŠ.

Analytické zručnosti:

  1. fonologické schopnosti – analýza zvukovej roviny jazyka na úrovni vety, slova, slabiky, identifikácie rýmu a aliterácií,

Tvorivé zručnosti:

  1. porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh),
  2. porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu),
  3. dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner,
  4. zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text, žiaci si rozdelia úlohy z textu a snažia sa zahrať krátky príbeh z textu, dbáme na správny prednes, artikuláciu, gestikuláciu, pohyb.

 

Verejná prezentácia textu, verejný prejav:

  1. pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na (primeranej) úrovni žiaka 1. ročníka ZŠ,
  2. osvojiť si výslovnostnú normu ,
  3. reprodukovať umelecký text (doslovne, podrobne, stručne). Ak učiteľ spozoruje, že žiak sa len veľmi ťažko naučí naspamäť básničku alebo iný text, môže ho vyzvať, aby sa ho naučil aspoň stručne alebo aby ho podrobne zreprodukoval.

Informačné zručnosti:

  1. naučiť žiaka poznať a používať jazykové slovníky a príručky (platí od 2. ročníka ZŠ a na primeranej úrovni).

Komunikačné zručnosti:

  1. adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu,
  2. vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu,
  3. naučiť žiaka verejne sa prezentovať a obhájiť si vlastný názor.

 

5.CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Navrhovaná štruktúra učebných osnov pre 2. ročník ZŠ vychádza z najnovších poznatkov v oblasti lingvistiky, primárnej pedagogiky, vývinovej psychológie a didaktiky materinského jazyka. Rešpektuje aktuálne smery lingvistického výskumu (systémovo-štruktúrny, komunikačno-pragmatický a kognitívny). Pri tvorbe učebných osnov sme vychádzali zo všeobecných didaktických princípov (princíp komplexnosti, princíp komunikačno-kognitívny, princíp orientácie na žiaka, princíp aktuálnych lingvistických poznatkov). Najväčšiu pozornosť sme venovali princípu komplexnosti, ktorý sa prejavuje v úrovni kompetenčnej – rozvoj komunikačnej kompetencie žiaka v materinskom jazyku v súlade s inými kľúčovými kompetenciami, v medzipredmetovej úrovni – rozširovanie komunikačných poznatkov a formovanie hodnôt z rôznych pohľadov danej tematiky, v medzizložkovej úrovni – integrácia jazykového vyučovania, slohu, čítania a literárnej výchovy (zabezpečuje komplexnú povahu komunikačného procesu) a vnútrozložkovej – prepájanie tém v rámci jazykovej, slohovej a literárnej zložky predmetu. Kľúčovým pojmom koncepcie je komunikačná kompetencia, ktorú vnímame ako schopnosť funkčne používať jazyk v rôznych komunikačných situáciách na základe elementárnych poznatkov jazykového systému. Súčasťou komunikačnej kompetencie je jazyková kompetencia, ktorú tvorí súhrn schopností, ktoré umožňujú používateľovi jazyka odlíšiť gramaticky správnu vetu od nesprávnej a schopnosť tvoriť nové vety. Osvojenie jazykovej kompetencie má dlhodobejší charakter a osvojenie komunikatívnej kompetencie považujeme za proces celoživotný.

Prvoradým cieľom a základnou úlohou komunikačného vyučovania materinského jazyka je vytvoriť u žiakov komunikačné zručnosti. Základné komunikačné zručností sú: počúvanie hovorenie, čítanie a písanie. Okrem tejto klasifikácie ich ešte rozdeľujeme do dvoch veľkých oblastí založených na funkcii počúvania a čítania (receptívne), hovorenia a písania (produktívne).

Receptívna oblasť (vnímanie) pozostáva z činností, pri ktorých žiak dostáva informácie a myšlienky z vonkajších zdrojov. Spája počúvanie a čítanie. Sú to dva základné spôsoby prijímania informácií od iných.

Produktívna oblasť (vyjadrovanie) je druhou polovicou vyučovania materinského jazyka. Obsahuje činnosti, kde žiak realizuje svoje myšlienky a informácie a delí sa s nimi s inými žiakmi. Ide o oblasť hovorenia a písania, v ktorej sa produkujú zmysluplné myšlienky a rôzne informácie prostredníctvom slov. Každá vyučovacia hodina materinského jazyka by mala byť zameraná na dieťa a jeho skúsenosť s jazykom a svetom, pričom počúvanie, čítanie, hovorenie a písanie by mali byť jej samozrejmosťou bez ohľadu na obsah vyučovacej hodiny. Z uvedeného vyplýva, že spomínané komunikačné zručnosti navzájom súvisia, a preto by sa mali vyučovať ako celok. Tento fakt je možné využiť v praxi u žiakov nižších ročníkov, ktorý je charakteristický prirodzeným priebehom učenia a jeho obsah tvorí počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie a výtvarný prejav.

Mimoriadny akcent kladieme na metódy a formy, ktoré by mal učiteľ využívať na 1. stupni ZŠ. Prostredníctvom moderných vyučovacích prostriedkov maximálne aktivizovať žiakov na vyučovacích hodinách, efektívne využívať ich doterajšiu slovnú zásobu a vedieť ich stimulovať k lepším výkonom. Je potrebné zamerať sa na progresívne interaktívne postupy učenia tak, aby každá vyučovacia hodina bola ozajstným zážitkom, inšpiráciou na riešenie reálnych komunikačných situácií, aby si dieťa osvojovalo poznatky ľahko a prirodzene v činnostiach primeraných jeho veku. Pri vytváraní modelových situácii je vhodné okrem racionálnych postupov používať aj rôzne imaginárne a emotívne pôsobenie na žiaka, ktoré sa nachádza v ríši rozprávok, hier, dramatického alebo výtvarného prejavu (tzv. zážitkové učenie). Učiteľ na hodinách slovenského jazyka v rámci komunikácie môže využívať poznatky napr. „tvorivého písania“, je nutné využívať neverbálnu komunikáciu. Ide o to, aby vedomosti, ktoré žiak nadobúda v jazykovom vyučovaní vedel konkrétne a prakticky využiť v ďalších predmetoch (medzipredmetové vzťahy).

Pozitíva zážitkového učenia sa prejavujú nasledovne:

  • žiak dokáže naučené poznatky intenzívne precítiť a prežívať,
  • uspokojujú a aktivizujú sa prirodzené potreby žiakov,
  • realizujú sa medzizložkové a medzipredmetové vzťahy,
  • žiak chápe potrebu učiť sa nie pre známky, ale pre život,
  • vzťahy u žiakov sa vytvárajú na základe vzájomného dialógu a tímovej práce.

 

6. METÓDY A FORMY PRÁCE

Voľba vyučovacích metód, foriem, techník je v kompetencii učiteľa, hlavným kritériom ich výberu by mala byť miera efektivity plnenia vyučovacieho cieľa, pričom je žiaduce vhodne využívať alternatívne, aktivizujúce a progresívne formy a metódy vyučovania. Vybrané metódy, formy majú byť veku primerané a majú a podporovať motiváciu, záujem a tvorivé činnosti žiakov. Budeme používať:

  • metódy získavania štylistických vedomostí (poznávanie sprostredkované učiteľom, pozorovanie ukážkových jazykových prejavov a ich analýza, posudzovanie textov z bežnej komunikačnej praxe)
  • metódy nácvičné – slohové cvičenia nižšieho typu (odpisovanie, napodobňovanie, imitovanie, mechanická reprodukcia, práca s otázkami, práca s básnickým textom, spojenie výtvarného prejavu s rozprávaním, práca s ilustráciami a obrázkami) a slohové cvičenia vyššieho typu (štylizačné, textové).

Na základe interakcie medzi účastníkmi edukačného procesu budeme  metódy:

  1. dvojpólovej interakcie žiak – obsah (tiché čítanie s porozumením, samostatné riešené jazykové cvičenia, samostatné zhotovovanie projektov, produkčné textové cvičenia)
  2. trojpólovej interakcie žiak – spolužiaci – obsah (partnerské vyučovanie, práca v skupinách, kooperatívne vyučovanie)
  3. štvorpólovej interakcie učiteľ – žiak – spolužiaci – obsah (rozhovor, vysvetľovanie, rozprávanie, názorno-demonštračné a manipulačné metódy, beseda, debata, diskusia, dramatizácia, tvorivá dramatika, metódy rozvíjania kritického myslenia, zhotovovanie projektov, didaktické hry, metódy využívania IKT

Na základe cieľovej zameranosti odporúčame metódy:

  1. utvárania jazykovej kompetencie žiaka (riadený induktívny rozhovor, pozorovanie, kognitívne jazykové cvičenia, aplikatívne jazykové cvičenia, riadený deduktívny rozhovor, štylizačné cvičenia, cinquain, pojmová mapa
  2. rozvíjania komunikačných zručností žiaka (cvičenia na rozvíjanie fonematického sluchu, štruktúrované počúvanie, zvukové hádanky, štruktúrované čítanie, cloze test, výzvovo-otázkové podnety, imitácia hovorená alebo písaná, pantomíma, reprodukcia textu, dramatizácia textu, rôzne dychové, hlasové a artikulačné cvičenia, cvičenia na funkčné používanie poprijazykových prostriedkov, výrazné čítanie, dialogizované čítanie, invenčné a selekčné cvičenia (štylizačné, brainstorming, zhlukovanie, tvorivá vizualizácia), nácvik konverzačných rituálov, rolový dialóg, rečnícke cvičenia, rôzne námetové hry, situačné a inscenačné metódy, kompozičné cvičenia, kompozično-štylizačné cvičenia, tvorivé písanie, metódy úpravy a opravy textov, metódy publikácie žiackych produktov (autorská stolička, príspevky do školského časopisu Kométa, nástenky, autorské knihy)
  3. formovania komunikačných a osobnostných postojov a hodnôt (komparačné cvičenia, skupinová diskusia, kooperatívne aktivity, voľné písania, tvorivé písanie
  4. diagnostikovania komunikačnej kompetencie žiaka ( kontrolné jazykové cvičenia, hodnotiaci komplex výzvovo - otázkových podnetov, diagnostické využitie pojmovej mapy, kontrolné testy, participačné pozorovanie, hodnotenie súvislých hovorených a písaných produktov žiaka, portfólio zavedené už od 1. ročníka

Na základe obsahu budeme používať:

  • jazykové cvičenia (výslovnostné, pravopisné, lexikálne, morfologické, syntaktické, kombinované)
  • a slohové cvičenia.

 

7.KRITÉRIÁ A STRATÉGIE HODNOTENIA:

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame  na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre daný predmet. Pri výučbe slovenského jazyka využívame najmä:

  • motivačné rozprávanie a rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)
  • didaktické hry (seba realizačné aktivity na uplatnenie záujmov  a spontánnosti)
  • problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)
  • rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)
  • demonštračná metóda (demonštrácia predmetov, javov a činností)
  • kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania – napr. vo dvojiciach)
  • heuristická metóda (učenie sa riešením problémov)
  • dramatizácia (rozvoj vnímania, predstavivosti, pevnej vôle a prežívania)výklad učiteľa
  • prezentačná metóda (prezentácia s využitím interaktívnej tabule)
  • samostatná práca žiakov (s pracovným listom, s počítačom, s internetom)
  • projektové, zážitkové vyučovanie

Pri hodnotení pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Neporovnávame výsledky detí medzi sebou, ale hodnotíme každého podľa jeho možností a schopností. Snaha každého učiteľa 3. ročníka je pozitívne hodnotenie . V danom predmete sú žiaci priebežne klasifikovaní. Žiakov postupne vedieme, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale aj svojho spolužiaka. Na konci každého klasifikačného obdobia sú žiaci na vysvedčení hodnotení známkami podľa Metodického pokynu č. 22/2011-platné od 1.mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy:

1 – výborný,

2 – chválitebný,

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný.

Stupeň 1 (výborný) 

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a  vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj  v  ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.


 

HODNOTENIE PREDMETU

 

Na hodnotenie predmetu  vychádzam z Metodického pokynu č. 22/2011na hodnotenie žiakov základnej školy,ktoré schválilo MŠ  SR pod č.:2011-3121/12824:4-921 s platnosťou od 1.5.2011.Slovenský jazyk a literatúru klasifikujeme. Pri hodnotení pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Neporovnávame výsledky detí medzi sebou, ale hodnotíme každého podľa jeho možností a schopností. Našou snahou je pozitívne hodnotenie. V danom predmete žiakov klasifikujeme priebežne. Žiakov postupne vedieme, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale aj svojho spolužiaka. Na konci každého klasifikačného obdobia sú žiaci na vysvedčení hodnotení známkami.

V predmete hodnotíme aktivitu na hodinách, ústne odpovede, projekty z prebranej učebnej látky spracované na výkresoch, ústne odpovede, krátke písomné previerky a kontrolné diktáty.

 

Stupnica hodnotenia diktátov 

  1. - 3. roč.                                                                                  4. roč.                               

Počet chýb                        známka                                                           Počet chýb                        známka

0 – 2                                    1                                                         0 – 1                     1

3 – 4                                    2                                                         2 – 4                     2

5 – 7                                    3                                                         5 – 7                     3

8 – 10                                 4                                                         8 – 10                   4

11 – viac                            5                                                         11 – viac             5

 

Stupnica hodnotenia písomných previerok:

Známka

1

2

3

4

5

 

Známka

1

2

3

4

5

Počet bodov

 

 

 

 

 

 

Počet bodov

 

 

 

 

 

10

10-9

8-7

6-5

4-3

2-0

 

35

35-33

32-26

25-18

17-9

8-0

11

11-10

9-8

7-5

4-3

2-0

 

36

36-34

33-27

26-18

17-9

8-0

12

12-11

10-9

8-6

5-3

2-0

 

37

37-35

34-28

27-19

18-9

8-0

13

13-12

11-10

9-7

6-4

3-0

 

38

38-36

35-29

28-19

18-10

9-0

14

14-13

12-11

10-7

6-4

3-0

 

39

39-37

36-29

28-20

19-10

9-0

15

15-14

13-11

10-8

7-4

3-0

 

40

40-38

37-30

29-20

19-10

9-0

16

16-15

14-12

11-8

7-4

3-0

 

41

41-39

38-31

30-21

20-10

9-0

17

17-16

15-13

12-9

8-5

4-0

 

42

42-40

39-32

31-27

20-11

10-0

18

18-17

16-14

13-9

8-5

4-0

 

43

43-41

40-32

31-22

21-11

10-0

19

19-18

17-13

12-10

9-5

4-0

 

44

44-42

41-33

32-22

21-11

10-0

20

20-19

18-15

14-10

9-5

4-0

 

45

45-43

42-34

33-23

22-12

11-0

21

21-20

19-16

15-11

10-6

5-0

 

46

46-44

43-35

34-23

22-12

11-0

22

22-21

20-17

16-11

10-6

5-0

 

47

47-45

44-35

34-24

23-12

11-0

23

23-22

21-17

16-12

11-6

5-0

 

48

48-46

45-36

35-24

23-12

11-0

24

24-23

22-18

17-12

11-6

5-0

 

49

49-47

46-37

36-25

24-13

12-0

25

25-24

23-19

18-13

12-6

5-0

 

50

50-48

47-38

37-25

24-13

12-0

26

26-25

24-20

19-13

12-7

6-0

 

51

51-49

48-38

37-26

25-13

12-0

27

27-26

25-20

19-14

13-7

6-0

 

52

52-49

48-39

38-26

25-13

12-0

28

28-27

26-21

20-14

13-7

6-0

 

53

53-50

49-40

39-27

26-13

12-0

29

29-28

27-22

21-15

14-7

6-0

 

54

54-51

50-41

40-27

26-14

13-0

30

30-29

28-23

22-15

14-8

7-0

 

55

55-52

51-41

40-28

27-14

13-0

31

31-30

29-23

22-16

15-8

7-0

 

56

56-53

52-42

41-28

27-14

13-0

32

32-30

29-24

23-16

15-8

7-0

 

57

57-54

53-43

42-29

28-15

14-0

33

33-31

30-25

24-17

16-8

7-0

 

58

58-55

54-44

43-29

28-15

14-0

34

34-32

31-26

25-17

16-9

8-0

 

59

59-56

55-44

43-30

29-15

14-0

 

 

 

  1. UČEBNÉ ZDROJE:

A Hirková, M. Nemčíková, Šlabikár LIPKA (1. časť) pre 1. ročník ZŠ,

Bratislava, AITEC 2009, schválilo MŠ SR rozhodnutím zo dňa 14. 7. 2008

Bratislava, AITEC 2009, schválilo MŠ SR rozhodnutím zo dňa 26. 1. 2009

A Hirková, M. Nemčíková, PZ k šlabikáru LIPKA pre 1. ročník ZŠ,

Bratislava, AITEC 2009, schválilo MŠ SR rozhodnutím zo dňa 14. 7. 2008

A Hirková, M. Nemčíková, Súbor zošitov k šlabikáru LIPKA pre 1. ročník ZŠ,

Bratislava, AITEC 2009, schválilo MŠ SR rozhodnutím zo dňa 14. 7. 2008

A. Hirková, Príručka pre učiteľa k súboru LIPKA (1. a 2. časť), 

Bratislava, AITEC 2009

 

Slovenský jazyk pre 2. ročník ZŠ (učebnica + pracovný zošit)

Čítanka pre 2. ročník ZŠ (učebnica + pracovný zošit)

Písanie pre 2. ročník ZŠ (1. a 2. časť)

Detský časopis, Mimočítanková literatúra (pracovný zošit), Knihy zo školskej knižnice

 

Slovenský jazyk pre 3. ročník ZŠ (učebnica + pracovný zošit) (nové z konkurzu)

Čítanka pre 3. ročník ZŠ (učebnica + pracovný zošit)

Písanie pre 3. ročník ZŠ (1. a 2. časť)

Mimo čítanková literatúra (pracovný zošit)

Detský časopis, Knihy zo školskej knižnice

 

Slovenský jazyk pre 4. ročník ZŠ (učebnica + pracovný zošit) (nové z konkurzu)

Čítanka pre 4. ročník ZŠ (učebnica + pracovný zošit)

Mimo čítanková literatúra

Detský časopis, Knihy zo školskej knižnice

Učím slovenčinu komunikačne a zážitkovo (Z. Hirschnerová, J. Kesselová, M. Sedláková)

Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax a iná odborná literatúra, slovníky,  detské časopisy.


 

 

SÚHRN CIEĽOV A OBSAHU VZDELÁVANIA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY V 1. ROČNÍKU ZŠ VYCHÁDZAJÚC ZO ŠTÁTNEHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

OBDOBIE

TEMATICKÝ CELOK

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

VÝKONOVÝ ŠTANDARD

PRIEREZOVÁ TÉMA

 

ČÍTANIE

Prípravné obdobie

40 h

Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopností

Aktivizovať poznatky z predškolského obdobia

  • vie rozprávať a tvoriť vety podľa predlohy

OSR

  • cvičenia zmyslového vnímania
  • vzájomné poznávanie a spolužitie v triednom kolektíve
  • pravidlá správania sa v škole
  • dramatické hry
  • sebapoznanie (popis osoby, zvieraťa, veci)

DOV

  • bezpečné prechádzanie chodcov cez križovatku

OZO

  • bezpečný pohyb v škole

Analytické činnosti: veta, slovo, slabika

Analyzovať podľa sluchu slabiku, slovo, vetu (vytlieskať)

  • vie rozkladať slabiky, slová a vety

Grafické znázorňovanie vety

Graficky znázorniť vetu

  • vie graficky znázorniť vetu pomocou čiary, šnúrky

Grafické delenie slov na slabiky

Graficky deliť slová na slabiky

  • vie graficky rozdeliť slovo na slabiky pomocou zvislej čiary

Určovanie pozície hlások v slove

Určiť hlásky v slove (začiatok, stred, koniec)

  • vie postrehnúť hlásku v slove

Detailná analýza slova na hlásky - určovanie pozície hlások v slove

Analyzovať slová na hlásky – určiť ich pozíciu

  • vie rozdeliť slovo na hlásky a určiť ich správne poradie

Poznávanie písmen

Zrakové poznávanie prvých 10 tlačených tvarov písmen

  • pozná  prvé tlačené tvary písmen

Čítanie slov po písmenách

Pokusné čítanie jednoduchých slov tlačeným písmom

  • vie (v rámci svojich možností) prečítať jednoduché slová

 

ČÍTANIE

Nácvičné (šlabikárové) obdobie

202 h

 

Využívanie písmen veľkej tlačenej abecedy pri čítaní

Čítanie jednoduchých slov s využitím veľkých tlač. písmen

  • vie prečítať jednoduché slová s využitím veľkých tlač. písm.

OSR

  • rozvoj slovnej zásoby
  • cvičenie pamäti
  • kreativita (tvorenie viet)
  • spolupráca v skupine a v dvojiciach
  • vzťahy v rodine

DOV

  • cestovanie v doprav. prostriedkoch

ENV

  • vzťah k dom. zvieratám
  • vzťah človeka k prostrediu (separácia druhotných surovín)

OZO

  • správne reagovanie v krízových situáciách

 

 

MUV

  • zvyky a tradície

rozvoj tolerancie, rešpektu voči iným národom

Osvojovanie – čítanie písmen slovenskej abecedy

Automatizácia presného poznávania písmen abecedy

  • pozná všetky písmená abecedy

Detailná analýza slov a určovanie pozície hlások v slove

Analyzovať slová na hlásky – určiť ich pozíciu

  • vie rozdeliť slovo na hlásky a určiť ich správne poradie

Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov – otvorené slabiky

Nácvik čítania slabík, slov, viet, textov s otvorenou slabikou

  • vie čítať slabiky, slová, vety s otvorenou slabikou

Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov – slabiky so spoluhláskovou skupinou

Nácvik čítania slabík, slov, viet, textov so spoluhlás. skupinou

  • vie čítať slabiky, slová, vety so spoluhláskovou skupinou

Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov – viacnásobná spoluhlásková skupina

Nácvik čítania slabík, slov, viet, textov s viacnásobnou spoluhláskovou skupinou

  • vie čítať slabiky, slová, vety s viacnásobnou spoluhláskovou skupinou

Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov – slabičné r, ŕ, l, ĺ

Nácvik čítania slabík, slov, viet, textov so slabičným r, ŕ, l, ĺ

  • vie čítať slabiky, slová, vety so slabičným r, ŕ, l, ĺ

Čítanie písaných písmen, slabík, slov, viet a krátkych súvislých textov

 

Nácvik čítania písaných písmen, slabík, slov, viet a krátkych súvislých textov

  • vie čítať písané písmená, slabiky, slová, vety a krátke súvislé texty

 

Praktické činnosti – interpunkčné znamienka (bodka, čiarka, otáznik, výkričník, dvojbodka, úvodzovky, rozdeľovník)

V texte rozpoznať a prakticky využiť interpunkčné znamienka (bodka, čiarka, otáznik, výkričník, dvojbodka, úvodzovky, rozdeľovník)

  • vie prakticky využiť interpunkčné znamienka (bodka, čiarka, otáznik, výkričník, dvojbodka, úvodzovky, rozdeľovník)

Praktické činnosti – pojmy (rozprávka, príbeh, báseň, text, nadpis, riadok, autor)

 

Práca s literárnym textom – využitie pojmov (rozprávka, príbeh, báseň, text, nadpis, riadok, autor)

  • v praktických činnostiach  pozná tieto pojmy - rozprávka, príbeh, báseň, text, nadpis, riadok, autor

Praktické a hrové činnosti – využitie čítania a písania v každodenných životných situáciách

Využitie čítania pri dramatizácii a v rôznych situáciách

  • vie využiť čítanie aj v iných činnostiach ( hľadanie informácii – internet, encyklopédia, slovník...)

 

ČÍTANIE

Čítankové obdobie

55 h

Zdokonaľovanie techniky čítania

Zdokonaľovanie nadobudnutých zručností

  • vie plynule čítať jednoduchý text v rámci svojich možností

OSR

  • vzťahy v rodine
  • cvičenia sebakontroly a sebaovládania
  • organizácia vlastného času
  • zodpovednosť za svoje konanie

ENV

  • ochrana živ. prostredia
  • energia a jej zdroje

MDV

  • práca s detskými časopismi

Čítanie s porozumením

Zdokonaľovanie porozumenia prečítaného textu

  • vie reprodukovať krátky prečítaný text

Cvičenie správnej intonácie

Zdokonaľovanie cvičenia správnej intonácie

  • vie správne používať intonáciu v texte (v rámci svojich možností)

Voľná reprodukcia prečítaného textu

Zdokonaľovanie reprodukcie jednoduchého textu

  • vie reprodukovať jednoduchý text (v rámci svojich možností)

Vyjadrenie pocitov vyvolaných prečítaným textom (smutné, zábavné)

Vnímanie umeleckých textov rôznych žánrov

  • vie prežívať rôzne žánre umeleckého textu

Príprava na prechod k tichému čítaniu

Nácvik a príprava tichého čítania rôznymi technikami a aktivitami

  • učí sa techniku tichého čítania

 

PÍSANIE

Prípravné obdobie

Uvoľňovacie cviky – zlepšenie jemnej motoriky zápästia a prstov

Uvoľňovanie ruky na písanie pomocou rozličných činností a kresbových cvikov

  • vie rozcvičiť zápästie pred písaním

OSR

  • cvičenie zmyslového vnímania a sústredenia
  • relaxácia, psychohygiena

Nácvik písania prípravných cvikov

Písanie prvkov písmen a číslic (čiary, oblúky, zátrhy, ovály, slučky, vlnovky)

  • píše správne prvky písmen a číslic

Rozvíjanie analytických schopností – schopnosť postrehnúť základné čiary a línie v jednotlivých písacích cvikoch

Orientácia v liniatúre         

  • vie sa orientovať v liniatúre

 

PÍSANIE

Nácvičné obdobie

Osvojovanie si písania písmen slovenskej abecedy

Písanie tvarov malých a veľkých písmen  písanej abecedy

  • vie správne písať písané tvary písmen

OSR

  • rozvoj schopnosti poznávania
  • cvičenie zručnosti pri riešení problému
  • spolupráca v skupine
  • rešpektovanie, podpora, pomoc

 

Spájanie písmen do slabík a slov

Nácvik spájania jednotlivých písmen do slabík a slov

  • vie správne pripájať písmená do slabík a slov

Odpis písaných písmen, slabík, slov a viet

Nácvik odpisovania jednotlivých písmen, slabík, slov a viet

  • vie správne odpísať jednotlivé písmená, slabiky, slová a vety

 

Prepis tlačených písmen, slabík, slov a viet

Nácvik prepisovania jednotlivých tlačených písmen, slabík, slov a viet

  • vie správne prepísať jednotlivé tlačené písmená, slabiky, slová a vety

Písanie slov a jednoduchých viet podľa diktovania

Nácvik písania diktovaného textu (slabiky, slová, vety)

  • vie správne napísať diktovaný text (slabiky, slová, vety)

Podporovanie vlastného a tvorivého písania veľkou tlačenou abecedou

Tvorivé písanie pomocou rôznych techník

  • vie s pomocou učiteľa vytvoriť jednod. krátky text

 

PÍSANIE

Čítankové obdobie

Zdokonaľovanie techniky písania

Zdokonaľovanie nadobudnutých zručností

  • vie správne, úhľadne, primeraným tempom napísať jednoduchý text

OZO

  • správne držanie tela, poriadok pri práci

TBZ

  • tvorba pozvánky na školskú akadémiu

MDV

  • príspevky do školského časopisu

Odpis a prepis textu

Zdokonaľovanie nadobudnutých zručností

  • vie správne, úhľadne, primeraným tempom odpísať a prepísať jednoduchý text

Písanie podľa diktovania

Zdokonaľovanie nadobudnutých zručností

  • vie správne napísať diktovaný text

Precvičovanie pravopisných javov predpísaných pre 1. ročník

Precvičovanie písania veľkých písmen na začiatku vety, vo vlastných menách a používanie interpunkčných znamienok

  • vie používať pravopisné javy predpísané pre 1. ročník

Vytváranie spôsobilostí samostatne sa písomne vyjadrovať

Tvorivé písanie pomocou rôznych techník

  • vie s pomocou učiteľa vytvoriť jednoduchý krátky text

 

Legenda:     OSR– Osobnostný a sociálny rozvoj

                       ENV – Environmentálna výchova

                       MDV – Mediálna výchova

                       MUV – Multikultúrna výchova

                       DOV – Dopravná výchova

                       OZO – Ochrana života a zdravia

                       TBZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

 

 

 

 

 

 

 

SÚHRN CIEĽOV A OBSAHU VZDELÁVANIA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY V 2. ROČNÍKU ZŠ VYCHÁDZAJÚC ZO ŠTÁTNEHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

 

TEMAT.  CELOK 

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

VÝKONOVÝ ŠTANDARD

PRIEREZOVÁ TÉMA

GRAMATIKA časová dotácia: 3 hod. / týž. = 99 hodín ročne

Hláska a písmeno

( 42 h)

• rozlišovanie hlásky a písmena

• rozlišovacie znamienka (dĺžeň, mäkčeň, vokáň, dve bodky)

• delenie hlások na samohlásky (krátke, dlhé), spoluhlásky (tvrdé, mäkké) a dvojhlásky

• slabikotvorné r, ŕ, l, ĺ,  samohláska ä

• písanie i, í po mäkkých spoluhláskach a y, ý po tvrdých spoluhláskach v koreni slov

• písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ s mäkčeňom a bez neho pred e, i, ia, ie, iu

• písanie veľkých písmen v menách osôb, zvierat a v zemepisných názvoch

- vie rozlíšiť hlásku a písmeno

- vie používať rozlišovacie znamienka (dĺžeň, mäkčeň, vokáň, dve bodky)

- vie rozdeliť a vymenovať samohlásky (krátke, dlhé), spoluhlásky (tvrdé, mäkké) a dvojhlásky

- vie písať i, í po mäkkých spoluhláskach a y, ý po tvrdých spoluhláskach v koreni slov

- vie písať ď, ť, ň, ľ s mäkčeňom a bez mäkčeňa pred e, i, ia, ie, iu.

- vie správne napísať vlastné mená osôb, zvierat a zemepisných názvov

OSR

- cvičenia zmyslového vnímania

- rozvoj slovnej zásoby

- cvičenie pamäti

- kreativita (tvorenie viet)

- spolupráca v skupine a v dvojiciach

- vzťahy v rodine

MUV

- rozvoj tolerancie, rešpektu voči iným národom

RLK

-zvyky a tradície

ENV

- ochrana životného prostredia

- energia a jej zdroje

MDV

- práca s detskými časopismi

OZO

- správne reagovanie v krízových situáciách

 

 

 

 

 

Slabika, slovo, veta

( 2O h )

• analýza a syntéza slabík, slov a viet

• spájanie samohlások, a dvojhlások so spoluhláskami do slabiky

• jedno a viacslabičné slová

• striedanie krátkych a dlhých slabík v slove

• rozdeľovanie slov na konci riadka

- vie z hlások tvoriť slabiky, zo slabík slová a zo slov vety

- vie tvoriť jedno a viacslabičné slová

- vie, že po dlhej slabike najčastejšie nasleduje krátka slabika

- vie rozdeliť viacslabičné slovo na konci riadku na základe slabičného princípu

Veta ( 17 h )

 

• spájanie slov do viet

• písanie veľkých písmen na začiatku v.

• interpunkčné znamienka na konci vety (bodka, otáznik, výkričník)

• druhy viet (oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia)

• písanie a nácvik melódie opytovacích, oznamovacích, rozkazovacích, želacích a zvolacích  viet

- vie písať veľké písmená na začiatku vety

- pozná interpunkčné znamienka, ktoré sa používajú na konci vety

- vie správne vysloviť, zapísať a rozlíšiť oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie a zvolacie vety

 

 

 

 

 

Slovné druhy

( 20 h )

 

 

 

 

poznať slovné druhy (podstatné mená, prídavné mená a slovesá)

•formálne rozoznávanie v texte

•delenie podstatných mien na vlastné a všeobecné

•rozoznať podstatné mená, prídavné mená, slovesá, s pomocou otázky

 

 

 

 

-vie formálne rozoznať podstatné mená pomocou ukazovacích zámen ten, tá, to ako slová označujúce osoby, zvieratá a veci

-vie formálne rozoznať vlastné podstatné mená označujúce názvy osôb, zvierat, miest a dedín

-vie rozlíšiť vlastné a všeobecné pods. mená

-vie vyhľadať pomocou otázok prídavné mená

-vie formálne pomocou opytovacích zámen aký, aká, aké rozoznávať prídavné mená vo vete ako slová vyjadrujúce vlastnosti osôb, zvierat, vecí

-formálne pomocou otázky „Čo robí?“ vie rozoznať slovesá vo vete ako slová pomenúvajúce činnosť

SLOH  časová dotácia: 1 hod. / týž. = 33 hodín ročne

Formy spoločenského kontaktu

( 9 h)

 

• osvojenie základov spoločenského kontaktu (zdvorilosť v každodennej komunikácii)

• pozdrav

• oslovenie

• tykanie / vykanie

• predstavenie sa

• privítanie

• rozlúčenie

• prosba / želanie

• poďakovanie

• ospravedlnenie

• blahoželanie (ústne a písomne)

• vyjadrenie súhlasu / nesúhlasu

- osvojuje si základy spoločenského styku (učí sa byť zdvorilý)

- vie sa pozdraviť

- vie osloviť iných

- vie vhodne použiť tykanie / vykanie

- vie sa predstaviť

- vie privítať iných

- vie sa rozlúčiť

- vie poprosiť, poďakovať

- vie sa ospravedlniť

- vie zablahoželať

- vie vyjadriť svoje stanovisko súhlas / nesúhlas

MUV

- zvyky a tradície

- rozvoj tolerancie, rešpektu voči iným národom, zvláštnosti rôznych kultúr

OSR

- vzájomné spolužitie

- dramatizácia

- cvičenie zmyslového vnímania, vzťahy v rodine

- využitie voľného času, vzťahy medzi zdravými a hendikepovanými deťmi

- kultúra pri stolovaní

OZO

- hygiena tela

- pohyb a pobyt v prírode

MDV

 - využitie internetu vo vyučovaní

ENV

- sme súčasťou prírody

DOV

- bezpečnosť pri cestovaní

VMR

-význam blízkeho človeka pre život jednotlivca

-domov

TBZ

-projekt „ Rozprávkové písmená“

Formy písom.  kontaktu

( 3 h)

• osvojenie si základov písomného kontaktu

• adresa, adresa odosielateľa, pohľadnica, súkromný list

• moderná komunikácia (SMS, e-mail)

- vie napísať adresu na list, pohľadnicu - vie sformulovať krátky list

- vie napísať krátku SMS správu  na mobilnom telefóne a e-mailovú správu na internete

 

Formy rozhovoru

( 2 h)

 

• tvorba otázok

• žiadosť o informáciu

• rozhovor

• zásady telefonovania (začiatok a koniec telefonického rozhovoru )

- vie správne sformulovať a klásť otázky

- vie odpovedať na otázky

- vie požiadať o informáciu

- vie sa na začiatku telefonického rozhovoru pozdraviť a predstaviť, viesť rozhovor a na záver sa pozdraviť

Práca s textom (slohovým útvarom)

( 9 h )

 

 

• ústne rozprávanie podľa osnovy

• tvorenie nadpisu

• ústny opis predmetu, ilustrácie, obrázka

• rozlíšenie nápisu a nadpisu

• tvorba nápisov

- vie podľa osnovy vyrozprávať dej

- vie podľa obsahu utvoriť nadpis

- vie ústne opísať predmet, ilustráciu, obrázok

- vie rozlíšiť nápis a nadpis

- vie na určený výrobok, tému vymyslieť nápis

Tvorba krátkych rozprávk.

textov

 ( 10 h )

• tvorba rozprávkových krátkych textov

• tvorba krátkych textov

- aktívne sa podieľa na tvorbe rozprávkovej knihy „Rozprávkové písmená“

- samostatne tvorí vety a následne ich spája do príbehu

- rozvíja slovnú zásobu

LITERÁRNA VÝCHOVAčasová dotácia: 4 hod. / týž. = 132 hodín ročne

Práca s textom

(kniha, časopis, noviny)

 

• pojmy - autor / spisovateľ, ilustrácia, ilustrátor, čitateľ, kniha, časopis, noviny, knižnica,  text, zdrobnenina, nadpis, dej

• rozdiel medzi detským časopisom a novinami

• práca s textom – čítanie s porozumením, dokončenie príbehu, tvorenie nadpisu, hlavné postavy, obsah textu, dej

 

- pozná pojmy: autor / spisovateľ, ilustrácia, ilustrátor, čitateľ, kniha, časopis, noviny, knižnica,  text, zdrobnenina, nadpis, dej

- pravidelne navštevuje knižnicu, vie sa v nej orientovať

- pozná aspoň piatich spisovateľov alebo básnikov

- vie rozlišovať časopisy a noviny, pozná niektoré detské časopisy

- vie pracovať s textom (čítať s porozumením, dokončiť príbeh, tvoriť nadpis, vymenovať hlavné postavy, porozprávať stručný obsah)

OSR

- dramatizácia rozprávky, rozlíšenie dobra a zla

- spolupráca v dvojiciach

- rešpektovanie, podpora, pomoc

DOV

- bezpečné správanie sa v premávke

OZO

- bezpečnosť pri používaní elektrických spotrebičov

ENV

- vzťah medzi človekom a životným prostredím

MDV

- kritický prístup k reklame

- pozvánka na kultúrnu akciu

- práca s detskými časopismi

MUV

- poznávať históriu, zvyky a tradície

VMR

-rodina v živote dieťaťa

TBZ

- projekt Moje zvieratko

 

 

Bábkové divadlo

 

• pojmy – divák, bábkové divadlo, bábka

• návšteva bábkového divadla - ako vzniká bábka, bábkoherec, dojmy z predstavenia

 

- navštívi predstavenie v bábkovom divadle

- vie porozprávať obsah, vyjadriť svoje dojmy rozprávaním, ilustráciou

- pozná pojmy bábka, bábkoherec

Literárne žánre

• druhy literárnych žánrov (vyčítanka, hádanka, báseň, ľudová pieseň, rozprávka)

 

- pozná a rozlišuje žánre (vyčítanka, hádanka, báseň, ľudová pieseň, rozprávka)

- vie pochopiť ich pointu

- naučí sa naspamäť aspoň tri vyčítanky, hádanky, básne, ľudové piesne

- vie vyrozprávať obsah rozprávky

- pozná niektoré ľudové rozprávky

PÍSANIE

OSR

- cvičenia zmyslového vnímania

- rozvoj slovnej zásoby

- kreativita (tvorenie viet)

- cvičenia sebakontroly

- relaxácia, psychohygiena

DOV

- bezpečnosť pr cestovaní

ENV

- vzťah k domácim zvieratám

OZO

- správne držanie tela, poriadok pri práci

 

Písmená a číslice

• malé a veľké písmená písanej a tlačenej abecedy

• arabské číslice

- vie písať správne tvary veľkej, malej, písanej a tlačenej abecedy

- vie písať správne tvary arabských číslic

 

Vety

 

• písanie jednoduchých viet

 

 

- vie odpisovať, prepisovať jednoduché vety

- vie písať vety podľa diktátu

- vie správne napísať začiatok vety

- vie použiť vhodné interpunkčné znamienko

 

Vlastné mená

 

• písanie vlastných mien osôb, zvierat a zemepisných názvov

 

 

 

- vie správne napísať vlastné mená osôb, zvierat a zemepisných názvov

 

           

 

    Legenda:            OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj                                              DOV – Dopravná výchova

                                  ENV – Environmentálna výchova                                                  OZO – Ochrana života a zdravia

                                  MDV – Mediálna výchova                                                               TBZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

                                  MUV – Multikultúrna výchova                                                       RLKRegionálna výchova a tradičná ľudová kultúra


 

OBSAH PREDMETU 3. ROČNÍKA:

ČASOVÝ ROZSAH VÝUČBY: 8 HODÍN TÝŽDENNE – 264 HODÍN ROČNE

 

 

TEMAT.

CELOK

OBSAH

(OBSAHOVÝ ŠTANDARD)

VÝKONOVÝ  ŠTANDARD (VZDELÁVACIE VÝSTUPY)

MEDZIPRED.  VZŤAHY A PRIEREZ.

TÉMY

Časová dotácia

GRAMATIKA (4 hodiny týždenne / 132 hodín ročne)

 Abeceda

• Tlačené a písané písmená abecedy

• Radenie slov podľa abecedy

• Názvy písmen

• Vyhľadávanie slov v slovníku podľa abecedy

pojmy: abeceda, slovník, druhy slovníkov, encyklopédia, telefónny zoznam

Žiaci vedia/ovládajú:

- tlačenú a písanú podobu abecedy

- zoradiť slová v abecednom poradí

- správne pomenovať všetky písmená

- vyhľadať v slovníku, encyklopédii alebo v tel. zozname slovo podľa abecedy

VMR

DOV

ENV

OZO

10

 Delenie slov na slabiky

• Slovo, slabika

• Rozdeľovanie slov na slabiky

• Vytváranie slov prostredníctvom slabikotvorných slabík

pojmy: slabikotvorné hlásky l,ĺ,r,ŕ, písanie a výslovnosť spol. I,ĺ,r,ŕ

Žiaci vedia/ovládajú:

- rozdeliť slová na slabiky, zo

slabík utvoriť slová

- že slabiky l, ĺ a r, ŕ môžu nahradiť samohlásku a vytvoriť slabiku

 

ENV

OSR

7

Obojaké spoluhlásky

• Delenie spoluhlások- tvrdé, mäkké, obojaké

• Názvy obojakých spoluhlások

• Pravopis po obojakých spoluhláskach

pojmy: obojaké spoluhlásky b,m,p,r,s,v,z,f

Žiaci vedia/ovládajú:

- rozoznať obojaké spoluhlásky

- vymenovať obojaké spoluhlásky

- že po obojakých spoluhláskach píšu i, í alebo y, ý

 

VLV

TBZ

 

8

 Vybrané slová

• Vybrané slová

• Pravopis vybraných slov vo všeobecnom ponímaní

• Príbuzné slová

pojmy:vybrané slová, príbuzné slová

Žiaci vedia/ovládajú:

- zadefinovať vybrané slová

- rozoznávať vybrané a príbuzné slová

-  vo vybraných slovách píšeme y , ý

VLV

MDV

RLK

8

Vybrané slová po b, m p, r, s, v, z

• Vybrané slová po jednotlivých obojakých spoluhláskach (okrem spoluhlásky f)

• Odvodzovanie a tvorenie príbuzných slov

• Pravopis vybraných a príbuzných slov

pojmy:vybrané slová po obojakých spoluhláskach   

b,m,p,r,s,v,z, príbuzné slová

Žiaci vedia/ovládajú:

- pravopis vybraných slov

- správne uplatniť pravopis  v príbuzných slovách

- vybrané slová používať nielen izolovane, ale aj v slovných spojeniach a v textoch

- vysvetliť význam vybraných slov

- nahradiť slová a slovné spojenia vybraným slovom a naopak

- triediť príbuzné slová

OSR

MDV

MUV

ENV

OZO

60

 Ohybné slovné druhy

Podstatné mená

• Podstatné mená - konkréta

• Rozdelenie podstatných slov na všeobecné a vlastné

• Pravopis vlastných podstatných mien

pojmy:podstatné mená, všeobecné a vlastné podstatné mená

Žiaci vedia/ovládajú:

- zadefinovať podstatné mená (PM)

- pýtať sa na PM správnou otázkou

- nájsť a vyhľadať PM   v textoch a cvičeniach

- rozlišovať všeobecné a vlastné PM

-  rozoznávať podstatné mená pomocou ukazovacích zámen ten, tá, to, tí, tie

- uplatniť správny pravopis vo vlastných PM – osôb, zvierat, vecí, miest a obcí, vrchov, riek, potokov, štátov, svetadielov...

ENV

VLV

VMR

OSR

11

 Slovesá

Prídavné mená

• Slovesá

• Synonymá

• Prídavné mená

• Antonymá

pojmy:slovesá,

akostné prídavné mená, slová s podobným (synonymá) a opačným (antonymá) významom

Žiaci vedia/ovládajú:

- zadefinovať slovesá

- funkciu slovies v texte

- pýtať sa na slovesá správnou otázkou

- nájsť a vyhľadať slovesá  v textoch a cvičeniach

- tvoriť synonymá

- zadefinovať príd. m.

- pýtať sa na prídavné mená správnou otázkou

- vyhľadať akostné prídavné mená  v textoch a cvičeniach

- tvoriť antonymá

OSR

OZO

11

 Zámená

• Zámená

• Vyhľadávanie zámen v cvičení alebo v texte

pojmy:zámená

- ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony

- ten, tá, to, tí, tie

- moje, tvoje, naše, vaše

Žiaci vedia/ovládajú:

- krátko zadefinovať zámená

- vymenovať bežne používané zámená

- vyhľadať zámená v texte

- používať zámená pri komunikácii s inými osobami

ENV

VMR

11

Číslovky

• Číslovky

• Vyhľadávanie základných a radových čísloviek v cvičení alebo v texte

pojmy:základné a radové číslovky

 

Žiaci vedia/ovládajú:

- povedať jednoduchú definíciu čísloviek

- vyhľadať základné a radové číslovky, s ktorými sa už stretli alebo ich poznali v texte

- v bežnej komunikácii používať slovný druh – číslovky

- správne napísať číslovky do

1 000

- usporiadať/napísať číslovky (slovom) od najmenšej po najväčšiu

OZO

ENV

6

SLOH (1 hodina týždenne / 33 hodín ročne)

List

• List, písanie listu

• Písomné členenie listu (úvod, jadro, záver)

• Oslovenie, podpis

pojmy: list, oslovenie, podpis

Žiaci vedia/ovládajú:

- rozoznať časti listu

- zoštylizovať jednoduchý list

- pravopis oslovenia

- podpísať sa svojím menom, prípadne priezviskom

VMR

OSR

5

Rozprávanie ústne, písomné

• Ústne a písomné rozprávanie

• Rozprávanie vlastných prežitých zážitkov

• Osnova -úvod, jadro, záver

• Rozprávanie príbehu podľa osnovy

• Časová postupnosť

pojmy: osnova, úvod, jadro, záver, časová postupnosť

Žiaci vedia/ovládajú:

- porozprávať udalosť alebo zážitok podľa osnovy

- dodržiavať pri rozprávaní a písaní časový sled/postupnosť

 

TBZ

VMR

ENV

7

Oznam

SMS

e-mail

• Písomné odovzdávanie informácií prostredníctvom mobilu (SMS), písomne (oznam, korešpondenčný lístok) a elektronicky (e-mail)

pojmy: oznam, SMS,

e-mail, korešpond. lístok

Žiaci vedia/ovládajú:

- napísať jednoduchý oznam prostredníctvom SMS správy, e-mailom alebo klasicky prostredníctvom korešpondenčného lístka

- sformulovať správu tak, aby obsahovala základ. informácie

MDV

VMR

ENV

MUV

6

Inzerát

• Inzeráty v tlači

• Vyhľadávanie inzerátov v tlači

• Písanie inzerátov

pojmy: inzeráty nachádzajúce sa v tlači

Žiaci vedia/ovládajú:

- vyhľadať inzerát v časopise, novinách alebo v reklamných tlačovinách

- sformulovať písomne krátky inzerát

OSR

DOV

MDV

MUV

2

Reklama

• Reklama. Druhy reklamy.

• Analýza reklamných textov

• Tvorba reklamných textov

• Reklamný plagát

pojmy: reklama, druhy reklamy

 

Žiaci vedia/ovládajú:

- vlastnými slovami charakterizovať pojem reklama

- rozlíšiť druhy reklamy

- posúdiť hodnovernosť reklamy

- sformulovať krátky reklamný text

MDV

VMR

MUV

4

Pozvánka

Písomné odovzdávanie informácií

• Pozvánka a jej písomná formulácia

• Obsah pozvánky

pojmy: pozvánka

Žiaci vedia/ovládajú:

- písomne sformulovať text pozvánky na podujatie

- ovládať prvky, ktoré v pozvánke nesmú absentovať (miesto, čas, program, kto pozýva)

- pozvánku primerane graficky ozvláštniť

TBZ

VMR

3

Opis predmetu

Opis obrazu

Opis ilustrácie

• Opis konkrétneho predmetu – základné prvky, funkcie, využitie...

• Členenie opisu na odseky – úvod, jadro, záver

pojmy: opis, odsek

Žiaci vedia/ovládajú:

- opísať predmet (jeho využitie, funkciu)

- opísať detskú príp. umeleckú ilustráciu (z čítanky, knihy)

OSR

MDV

4

Vizitka, druhy vizitiek

• Vizitka. Druhy vizitiek

• Tvorba vizitky

• Predstavovanie sa pomocou vizitky

pojmy: vizitka, druhy vizitiek

 

 

 

 

 

 

 

Žiaci vedia/ovládajú:

- predstaviť sa prostredníctvom vizitky

- vyrobiť si vlastnú vizitku

OSR

MDV

VMR

2

ČÍTANIE A LITERÁRNA VÝCHOVA (3 hodiny týždenne / 99 hodín ročne)

Škola

Jeseň

• Práca s textom - literárne texty zamerané na zvládnutie techniky čítania, na porozumenie prečítaného textu (témy obsahujúce prírodné motívy spojené s jeseňou a tematikou školy

pojmy: literatúra pre deti

Žiaci vedia/ovládajú:

- vymenovať knihy pre deti a mládež, ktoré poznajú z domu alebo knižnice

- niektorých významných detských autorov

- porozprávať krátky dej z prečítanej knihy alebo povedať jej obsah

VLV

OZO

MDV

ENV

RLK

27

Rodina

• Rozdelenie literatúry na poéziu a prózu, v súvislosti s poéziou vyvodenie pojmu verš

• Práca s textom – literárne texty s tematikou rodiny a rodinných vzťahov

pojmy: poézia, próza, verš, odsek

Žiaci vedia/ovládajú:

- rozoznať poéziu od prózy

- v literárnom texte identifikovať verš

- v prozaickom útvare rozoznať odseky

- vyhľadať detskú literatúru v knižnici, orientovať sa v nej

OSR

VMR

DOV

21

Zima

Zimné sviatky- Vianoce

Tradície spojené so zimou

• Krátke ľudové útvary

• Pranostika, oboznámenie sa so známymi pranostikami

• Prirovnanie, vyhľadávanie prirovnaní v literárnych útvaroch

pojmy: ľudová slovesnosť, pranostika, ľudová rozprávka, prirovnanie

Žiaci vedia/ovládajú:

- čo je ľudová slovesnosť a ktoré literárne útvary obsahuje

- svojimi slovami pranostiku charakterizovať

- pranostiky vyhľadať, niektoré známejšie si zapamätať a povedať ich

- pojem ľudová rozprávka, vedia ju odlíšiť od autorskej  rozprávky

- pojem prirovnanie, vedia ho v texte vyhľadať

MUV  

RLK

ENV

OZO

TBZ

15

Autorská rozprávka

výber z dom. i svet. tvorby

Hlavná a vedľajšia postava

• Čítanie rozprávok v učebnici, v časopisoch, v knižnici, doma

• Členenie rozprávok ako literárneho útvaru

• Mená svetových rozprávkarov a ich tvorba

pojmy: autorská rozprávka, hlavná postava, vedľajšia post

Žiaci vedia/ovládajú:

- pojem autorská rozprávka

- rozdiel medzi ľudovou a autorskou rozprávkou

- prakticky nájsť príklady autorskej rozprávky

- členenie textu rozprávky a vedia pomenovať jej výchovný cieľ

- hlavné a vedľajšie postavy rozprávky

- rozprávku zdramatizovať

TBZ

MUV

OSR

RLK

20

Príslovia a porekadlá

• Nové literárne útvary ľudovej slovesnosti – príslovie, porekadlo

• Výchovné využitie poučenia v porekadle

pojmy: príslovie, porekadlo

 

Žiaci vedia/ovládajú:

- pojem príslovie a porekadlo

- vyhľadať príslovia a porekadlá v čítanke, knižnici a  v časopiseckej literatúre

- povedať výchovný cieľ príslovia

OSR

ENV

7

Povesť

Výber

zo sloven. povestí

• Jednoduchá povesť a jej druhy

• Hlavná myšlienka povesti

pojmy: povesť, hlavná myšlienka

 

Žiaci vedia/ovládajú:

- pojem povesť

- že existuje viacero druhov povestí

- v povesti určiť hlavnú myšlienku, vedia ju výchovne využiť

- sformulovať krátke otázky k textu

MDV

OSR

IKT

ENV

VLV

9

             

 

 

ZAČLENENIE PRIEREZOVÝCH TÉM:

 

 

TEMATICKÝ CELOK

PRIEREZOVÁ TÉMA

VZDELÁVACIE STRATÉGIE

Škola, jeseň– literatúra pre deti

Zima, zimné sviatky– literatúra pre deti

Environmentálna výchova

Podmienky na život rôznych zvierat na našej planéte.

Uvedomiť si a zvnútorniť potrebu ochrany zvierat a prírody.

List– komunikačná zložka sloh

VianoceTradície spojené so zimou – literatúra pre deti

Multikultúrna výchova

Previesť žiakov vývinom gramatiky v zjednodušenej forme až do podoby, ktorá sa dnes používa.

Zamerať sa najmä na písomnú komunikáciu medzi ľuďmi navzájom.

Rozširovanie slovnej zásoby o nové slová, výrazy z ľudovej slovesnosti.

Opis človeka- opis ilustrácie, sloh

 

 

 

Prídavné mená– jazyková zložka

Ochrana života a zdravia

Uvedomiť si potrebu vlastnej ochrany života a zdravia.

Naučiť žiakov všímať si konkrétne prvky opisovaných predmetov.

Žiak pozná konkrétne prídavné mená v texte, vie ich samostatne vyhľadať. Použitie vo vete, v komunikácií a písanom texte.

Reklama, druhy reklamy– komunikačná zložka sloh

 

 

 

Zimné sviatky- Vianoce– čítanie a literárna výchova

Mediálna výchova

Pri vyhľadávaní reklamy využíva motorické zručnosti, verejnú prezentáciu reklamy. Všíma si typické prvky reklamy a snaží sa ich využiť pri tvorbe vlastnej reklamy.

Vychádzame z poznatkov zo života a prírody(pranostika, prirovnanie).

Vizitka, druhy vizitiek– komunikačná zložka sloh

 

 

 

List – komunikačná zložka sloh

 

 

Rozprávanie, ústne, písomné– komunikačná zložka sloh

Osobnostný a sociálny rozvoj

Naučiť žiakov predstaviť sa prostredníctvom vizitky, viesť k slušným návykom, pripraviť ich na spoločenské správanie.

Prostredníctvom komunikačných aktivít rozvíjať schopnosť žiaka participovať na spoločnej komunikácii a na tímovej práci. Rozvíjať schopnosť akceptovať názor iných, ale súčasne sa aj kultúrne prezentovať.

Rozprávať svoj zážitok v skupine alebo pred triedou.

Vybrané slová – jazyková zložka

 

 

Škola, jeseň– literatúra pre deti

Regionálna výchova

Rozšíriť slovnú zásobu žiakov o vybrané a príbuzné slová, vedieť ich používať nielen v pravopisných cvičeniach, ale najmä pri tvorbe vlastných textov.

Prostredníctvom doplnkovej literatúry žiaci nadobúdajú lepšie čitateľské zručnosti, vyjadrujú zážitky z prečítanej literatúry. Nadobúdajú zručnosti vo vyhľadávaní detskej literatúry –

orientácia v knižnici. Spisovateľ z regiónu.

Oznam, SMS, E-mail– komunikačná zložka sloh

 

 

 

 

Inzerát– komunikačná zložka sloh

 

 

Pozvánka,

Písomné odovzdávanie informácii

Tvorba projektu

a prezentačné zručnosti

Naučiť sa vhodne prezentovať svoju prácu.

Dokázať reagovať na otázky, ktoré sa týkajú prezentovanej práce.

Použiť čo najmenej slov na vyjadrenie správa prostredníctvom SMS alebo E-mailu.

Pri samostatnej tvorbe inzerátu uplatniť najmä tvorivé zručnosti.

Vyhľadávanie informácii v elektronických médiách.

Pri tvorbe pozvánky žiak uplatňuje motorické, aplikačné a tvorivé zručnosti.

 

 

OBSAH PREDMETU 4. ROČNÍKA:

ČASOVÝ ROZSAH VÝUČBY: 8 HODÍN TÝŽDENNE – 264 HODÍN ROČNE

 

SLOVENSKÝ JAZYK - GRAMATIKA  -  4HODINY  TÝŽDENNE / 132 HODÍN ROČNE

 

Tematický celok

Obsah (Obsahový štandard)

Výkonový štandard (Vzdelávacie výstupy)

Medzipr.  vzťahy a prier. témy

Čas. dot.

Vybrané slová

Delenie hlások

Ohybné slovné druhy

Vybrané slová, písanie i,í y,ý, v ďalších vybraných slovách a odvodených slovách. Delenie hlások, ohybné slovné druhy – podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, základné pojmy, definícia, identifikácia v cvičeniach, určovanie kategórií.

Žiak si utvrdzuje pravopisné návyky v už prebratých vybraných slovách a nacvičuje nové vybrané a odvodené slová. Vie ich samostatne používať v cvičeniach, texte, v diktátoch a kontrolných cvičeniach.

 

VLA

MDV

RLK

10

Pojem predpona

Delenie predponových slov

Slabičné neslabičné predpony

Tvorenie slov. Odvodenie slov pomocou predpôn. Pravopis a výslovnosť predponových odvodenín.

Slabičné  neslabičné predpony.

Žiak vie rozdeliť slová na predponu a slovotvorný základ. Vie tvoriť nové slová prostredníctvom rôznych predpôn. Vie identifikovať slabičné a neslabičné predpony. Pozná význam nových slov a vie ich používať vo vetách, v textoch.

ENV

OSR

13

Pravopis slov s i/í, y/ý po obojakej spoluhláske

 

Pravopis ďalších vybraných slov. Príbuzné slová. Poznať ich význam. Geografické názvy s i, í a y, ý po obojakej spoluhláske.

 

Získava pravopisné návyky v písaní ďalších vybraných slov a významovo príbuzných slov.  Zdokonaľuje   sa v pravopisných  zručnostiach  v písaní geografických názvov.

VLA

TBZ

 

10

Delenie hlások

Znelé a neznelé hlásky

Spodobovanie na konci slova, uprostred slova ,

na hranici slov

Spodobovanie spoluhlások. Pravopis a správna výslovnosť spoluhlások na konci slov, na morfematickom švíku, hranici slov. Rozdelenie hlások na znelé a neznelé. Identifikácia spodobovania. Vysvetliť pravidlo písania spoluhlásky f.

 

Žiak vie vymenovať znelé a neznelé spoluhlásky. Ovláda ich správnu výslovnosť na konci, v strede slov a na hranici dvoch slov. Vie, že pravidlo o spodobovaní platí len pre výslovnosť. V pravopise sa spoluhlásky zapisujú bez spodobenia. Pravidlo o spodobovaní žiak ovláda nielen teoreticky, ale dokáže ho používať najmä prakticky.

VLA

MDV

RLK

20

Priama reč

Uvádzacia veta

Bodkočiarka

Úvodzovky

 

Definícia priamej reči. Úvodzovky v priamej reči. Písanie uvádzacej vety (pred, v strede alebo na konci priamej reči). Interpunkcia v priamej reči (bodkočiarka, čiarka, otáznik, výkričník).

Žiak vie identifikovať priamu reč v texte. Vie rozlíšiť uvádzaciu vetu od priamej reči. Vie prakticky používať priamu reč v písomnom prejave. Správne používa interpunkčné znamienka v priamej reči. Rozozná priamu reč v hovorenom slove.

OSR

VMR

 

13

Slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá.

Rozšírenie učiva o základných slovných druhoch. Gramatické kategórie: rod, číslo a pád podstatných mien. Zhoda podstatného a prídavného mena. Funkcia zámen. Druhy zámen.

Rozšírenie poznatkov o ohybných slovných druhoch. Gramatické kategórie rod, číslo a pád podstatných mien. Triediť a zoskupovať podstatné mená podľa rodu a zakončenia (podľa pádovej prípony a spoluhlásky pred ňou) ako prípravu na vyvodenie systému vzorov vo vyšších ročníkoch.

Určiť rod, číslo a pád prídavných

mien na základe zhody s podstatným menom

Zámená – funkcia zámen vo vete. Druhy zámen: osobné a privlastňovacie.

Číslovky, definícia, delenie čísloviek na základné a radové. Pravopis čísloviek v obore do 100.  Slovesá – zopakovať definíciu slovies. Gramatické kategórie: osoba, číslo, čas slovies. Neurčitok. Časovanie slovies.

Vie rozlíšiť všeobecné a vlastné podstatné mená.

Vie uplatniť správny pravopis vo vlastných podstatných menách.

Žiak ovláda jednotlivé pády (otázky aj ich latinské názvy). Podľa nich vie vyskloňovať podstatné mená. Ovláda tvary podstatného mien

a vie ich používať v texte. Vie určovať gramatické kategórie rod, číslo a pád podstatných mien.

Rozozná zámená v texte. Vie, že nahrádzajú podstatné a prídavné mená. Vie určiť základné druhy zámen.

Žiak vie nielen vyhľadať slovesá v texte a pozná ich funkciu, ale naučí sa aj gramatické kategórie slovies (osoba, číslo a čas).Vie vyčasovať slovesá. Vie určiť  neurčitok.

ENV

VLA

VMR

OSR

42

Neohybné slovné druhy

 

Neohybné slovné druhy. Triedenie neohybných slovných druhov. Ich funkcia a následne identifikácia v texte.

Žiak vie triediť slovné druhy na ohybné a neohybné. Pozná funkciu neohybných slovných druhov a následne ich vie vymenovať. Vie ich identifikovať v cvičeniach, v texte.

OZO

ENV

8

Funkcia neohybných slovných druhov vo vete. Príslovky

Predložky

Učivo vyvodíme z cvičenia a textov.

Vie ich identifikovať v cvičeniach, v texte.

 

16

Spojky

Častice

Citoslovcia

Naučíme žiakov pravopis predložiek a ich správnu výslovnosť. Vyvodíme ich z prvotných predložiek s priestorovým významom na,do,v,s/so,z/zo Pravopis a výslovnosť predložiek s/so, z/zo, pravopis a výslovnosť predložiek s/so, k/ku v spojení s osobnými zámenami. Naučíme žiakov identifikovať v texte spojky

Spojky – vyvodiť z textu, z aktívnej lexiky žiaka. Zameriame sa na najfrekventovanejšie spojky (a, ale, keď, aby, že atď.).

Častice – vyvodiť z textu, upozorniť na najviac používané výrazy súhlasu, nesúhlasu, istoty, pochybnosti (áno/nie, hádam, asi, možno, naozaj, určite a i.).Citoslovcia – vyvodiť z textu, zo zvukomalebných slov

Žiak ovláda výslovnosť a pravopis predložiek. Vie používať spojky. Pozná spojky, ktoré sa vyskytujú v textoch najčastejšie. Vie ich prakticky používať vo vete. Menej známe neohybné slovné druhy – častice a citoslovcia vie identifikovať v texte. Pozná ich funkciu. Vie vymenovať aspoň niektoré a vie ich použiť v hovorenom aj písomnom prejave.

 

 

 

 

 

 

SLOH – 1 HODINA TÝŽDENNE / 33 HODÍN ROČNE

 

Tematický celok

Obsah (Obsahový štandard)

Výkonový štandard (Vzdelávacie výstupy)

Medzipr.  vzťahy a prier. témy

Čas. dot.

Umelecký a vecný text

 

Kľúčové slová

Poukázať na základné rozdiely medzi umeleckým a vecným textom.

Najviac používané kľúčové slová v umeleckom a vecnom texte. Ich vyhľadávanie v texte. Reprodukcia podľa osnovy.

 

Žiak po prezentácii jednotlivých druhov textu vie každý pomenovať správnym pojmom. Pozná kľúčové slová a následne ich vie použiť v umeleckom alebo vo vecnom texte. Spätne ich vie v texte vyhľadať. Vie k textu vytvoriť osnovu. Ovláda pojem reprodukcia a vie ju prakticky zrealizovať. Žiak vie postrehnúť vecné chyby v počúvanom texte a vie ich opraviť.

 

5

Diskusia

Názor

Pojem diskusia a názor. Diskutovať so žiakmi na rôzne témy (najlepšie také, ktoré sú z blízkeho okolia žiaka, zamerané na bežný život). Učiteľ môže umelo vytvoriť konfliktnú situáciu a následne vyzvať žiakov na prejavenie vlastného názoru k danej situácii. Situácia môže byť reálna alebo vymyslená.

Žiak vie diskutovať na určitú tému vybratú učiteľom/žiakom. Ovláda pojem diskusia. Dôraz kladie najmä na riešenie konfliktnej situácie. Žiak vie vyriešiť primeranú konfliktnú situáciu. Pozná niektoré stratégie riešenia konfliktu. Vie sa napr. „pohádať“ so spolužiakom o nejakom probléme (primeraným spôsobom a primeranými jazykovými prostriedkami).

TBZ

VMR

5

Opis osoby, ústne, písomne

 

Opis - neučíme definíciu slohového útvaru. Žiaci sa s opisom ako slohovým útvarom stretli už v 3. ročníku.

Vychádzame z vedomostí, ktoré o opise žiaci majú. Zamerať sa na opis osoby, ústne aj písomne Všímať si charakteristické črty a vlastnosti osoby.

Žiak vie charakterizovať opis osoby. Vie ústne opísať vonkajšie črty osoby napr. spolužiaka, rodiča, súrodenca, kamaráta .

Pozná základné charakterové vlastnosti, povahové črty opisovanej osoby. Veľmi stručne vie danú osobu opísať aj písomne .

 

OSR

MDV

7

Cielený rozhovor -Interview

 

Oboznámiť žiakov s cieleným rozhovorom – interview. Ide o nový pojem, s ktorým sa niektorí žiaci ešte nestretli. Tvorba otázok a odpovedí. Cvičenie vzájomnej komunikácie .

Žiak pozná definíciu cieleného rozhovoru. Pozná jeho cudzí názov – interview. Vie skoncipovať jednoduché otázky a odpovede. Napr. so spolužiakom zrealizuje krátke interview o aktuálnej udalosti.

 

MDV

VMR

ENV

MUV

 

Reprodukcia Reprodukcia rozprávania, časová postupnosť

 

Naučiť žiakov pojem reprodukcia textu. Naučiť žiakov reprodukovať nejakú udalosť zo svojho života, alebo života iných ľudí napr. príbuzných, kamarátov a pod. Naučiť žiakov reprodukovať rozprávanie. Dodržať časovú postupnosť deja.

Žiak ovláda pojem reprodukcia rozprávania. Vie ju konkrétne zrealizovať v ústnom podaní. Dodržiava časovú postupnosť- veci, ktoré sa udiali na začiatku, stručný popis udalosti, ukončenie – záver.

 

 

 

7

Koncept

 

 

 

 

Plagát

Náčrt alebo koncept. Definícia. Vysvetliť na príklade. Realizácia konceptu v praxi.

 

 

Pojem plagát. Sústrediť sa na text, všimnúť si prvky, ktoré plagát musí obsahovať.

Žiak vie zadefinovať pojem plagát. Vie na aké účely sa používa. Vie vytvoriť jednoduchý plagát k nejakej aktuálnej udalosti. Žiak realizuje plagát najprv v skupine, potom sám.

Žiak vie zadefinovať pojem plagát. Vie aké prvky musí obsahovať. Vie vytvoriť jednoduchý plagát k nejakej udalosti.

OSR

DOV

MDV

MUV

5

 

 

 

 

4

 

LITERATÚRA - 3HODINY  TÝŽDENNE / 99HODÍN ROČNE

 

Tematický celok

Obsah (Obsahový štandard)

Výkonový štandard (Vzdelávacie výstupy)

Medzipr.  vzťahy a prier. témy

Čas. dot.

Umelecká literatúra

Divadelná hra

Oboznámiť žiakov s pojmom umelecká literatúra.

Spojiť ho s už prebratými pojmami v 3. ročníku ZŠ: poézia a próza a doplniť o pojem dráma. Učivo zdokumentovať na konkrétnych ukážkach slovenskej aj zahraničnej detskej umeleckej literatúry. Poukázať na rozdiely medzi umeleckou a vecnou (neumeleckou) literatúrou, žiakov tento pojem neučíme.

Pojem divadelná hra. Dramatické umenie – dráma je ďalším literárnym druhom. Realizuje sa v divadle. Dramatickým žánrom určeným najmä detskému príjemcovi je bábková hra, bábkové divadlo (maňuškové, marionetové, javajkové). Pojmy bábkového divadla neučíme, iba zopakujeme(opakovanie z 3. ročníka ZŠ). Žiakov oboznámime s najznámejšími autormi divadelných hier a ich dielami pre deti a mládež.. Uviesť príklad divadelnej hry. Naučiť žiakov interpretovať divadelnú hru – dôraz kladieme na dramatizáciu. Dramatizáciu realizovať v triede, zahrať si divadelné predstavenie. Viesť žiakov k tomu, aby si vedeli vytvoriť sami divadelnú hru s jednoduchým námetom a pokúsili sa ju aj zahrať.

Vedieť pojem umelecká literatúra. Vedieť ho odlíšiť od vecnej poézie. Žiak vie, že k umeleckej literatúre patrí poézia, próza a dráma. Pojem dráma žiak nemusí ovládať. Neskôr ho rozvinieme pri pojme divadelná hra. Žiak vie recitovať jednu - dve básne z tvorby najznámejších slovenských alebo zahraničných básnikov. Dokáže predniesť kratšie prozaické dielo. Dôraz sa kladie na recitáciu, výrazové prostriedky v prednese.

Žiak ovláda pojem divadelná hra. Vie svojimi slovami opísať, čo je divadelná hra, vie to povedať na základe osobnej skúsenosti. Môže povedať názvy divadelných hier, ktoré pozná. Pozná významných slovenských alebo zahraničných autorov divadelných hier. Vie divadelnú hru interpretovať v kolektíve žiakov. Talentovaní žiaci môžu vytvoriť samy kratšiu divadelnú hru zo života detí. Vedia ju spoločne zahrať.

OSR

VMR

DOV

20

Rozhlas

Televízia

Film - kino

Základné druhy médií. Zavedenie pojmov: rozhlas, televízia a film - kino. Vyzdvihnúť ich funkciu pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Znaky, ktorými sa navzájom odlišujú. Pojmy nie sú pre žiaka úplne neznáme. Sú integrované z predmetu mediálna výchova. Využiť poznatky z bežného života dieťaťa. Pojmy vyvodiť z reálneho prostredia žiaka. Ich využitie v každodennom živote. Výchovné využitie - vhodnosť a nevhodnosť programov pre deti a mládež. Ich vplyv na duševné zdravie dieťaťa. Niektoré programy (sfilmované príbehy, rozprávky alebo iné dramatické diela) vychádzajú prevažne z umeleckej literatúry, ktorú žiaci poznajú z čítania. Učivo je vhodné prepojiť aj s učivom o divadelnej hre, ktorá sa inscenuje nielen v divadle, ale i v televízii, rozhlase a filme.

Žiak pozná pojem rozhlas, televízia, film (média). Vie ich pomenovať a vie ich navzájom od seba odlíšiť. Pozná charakteristické znaky rozhlasu, televízie a filmu. Vie kde sídlia, pozná budovu slovenského rozhlasu, slovenskej televízie (prípadne iných televízií) a filmu (kiná). Film v minulosti a dnes. Vie, že sa film v minulosti premietal v kinách. V súčasnosti na premietanie filmu slúži aj televízia, prípadne prehrávače DVD, videorekordéry. Žiak pozná niektoré literárne diela, rozprávky alebo iné literárne žánre, ktoré boli sfilmované. Žiak sa vie primerane správať v kine.

TBZ

MUV

OSR

RLK

20

Dialóg

Dialóg je súvislý rozhovor dvoch alebo viacerých osôb, ktoré sú v priamom a vzájomnom kontakte. Dialóg chápeme najmä v súvislosti s literárnym alebo dramatickým dielom. V súvislosti s dialógom sa vyskytuje prítomnosť pohybových prvkov, ktorými sa jazykový prejav dopĺňa, dokresľuje, obmieňa alebo celkom supluje. Napr. namiesto jazykových prostriedkov sa používajú prostriedky mimojazykové napr. gestikulácia, mimika.

Žiak ovláda pojem dialóg. Vie kedy vzniká a koľko osôb sa na ňom zúčastňuje. Vie ho identifikovať v texte a dokáže ho aj prakticky zrealizovať. Pri dialógu vie využívať gestikuláciu, mimiku.

 

 

 

TBZ

MUV

OSR

RLK

12

Kapitola

 

 

 

 

Strofa

 

 

 

Rým

 

Členenie textu na menšie jednotky. Kapitola – pojem, charakteristické členenie najmä v knižkách. Ide o architektonickú jednotku, menšiu než diel(zväzok).

Strofa je skupina veršov oddelená od ďalšej strofy.

 

Rým zvuková zhoda slabík na konci veršov.

Žiak ovláda pojmy z učebnice v súvislosti s textom. Vie v básni identifikovať rým, ovláda nielen pojem, ale aj definíciu. To isté platí aj o strofe a kapitole, žiak vie prakticky rozlišovať v textoch strofy a kapitoly. Ide o pragmatickú stránku výučby. V učive o rýme podľa zakončenia rozozná 3 druhy rýmov: združený aabb, abab, abba. Vie ich prakticky v básní vyhľadať.

 

10

 

 

 

10

 

 

 

10

Bájka

Pojem: bájka. Ide o vymyslený príbeh s výchovným zameraním, v ktorom vystupujú zvieratá alebo neživé predmety, ktoré konajú a hovoria ako ľudské bytosti. Z bájky vždy vyplýva ponaučenie. Najznámejším bájkarom a zakladateľom bájky bol Ezop.

V našej literatúre J. Záborský.

Žiak ovláda pojem bájka. Pozná text, ktorý je bájkou a vie ho odlíšiť od iných textov umeleckej literatúry. Po prečítaní bájky vie povedať ponaučenie, ktoré obsahuje. Pozná meno Ezopa ako najznámejšieho autora bájok a tiež pozná meno J. Záborského – nášho významného bájkara.

 

17

 

 

Novinky

Kontakt

  • Základná škola Jelšovce 261, 951 43
    Jelšovce 261
  • 037/7893159

Fotogaléria